Díval som sa ne neho s otvorenými ústami. Potom som si odkašľal. „Čože? Nie, nie.. Ja som zaľúbený do Phi? Nie som do nej zaľúbený.“
„Skutočne?“
„Nie, nie, nie,“ krútil som hlavou. „Nie, samozrejme, že nie. Vôbec. Ale vieš, ona.. pekne vonia.“
„Oh, TY si do nej až po uši! Mal by si jej to povedať.“
Vtedy som si všimol Rose, rýchlo k nám pribehla. „Nemôžeš jej to povedať. Ak tak spravíš, znova jej len ublížiš. Adam ju nepodvádza.“
Rose som nepočúvol. Odtiahol som Phi trochu bokom. Chystal som sa povedať jej, čo k nej cítim. Možno ona je dôvod, pre ktorý som od Claire nikoho nemal. Najprv som si myslel, že mávam jednorazové vzťahy, lebo nechcem už nikomu zlomiť srdce. Aj to bola z časti pravda. Bolo pre mňa ľahšie sa ich takto zbaviť, ako im povedať, že nič, čo som im povedal, som nemyslel vážne. V poslednom období bolo jediné, čo som si na dievčatách všímal, že nie sú Phi. Asi je tvrdenie, že žena je ako obraz, pravdivé. Hlupák spozná jej cenu až keď zistí, koľko je za ňu ochotný dať niekto iný.
„Liam, musím ti niečo povedať. Adam ma nepodvádza. To dievča mu pomáhalo vybrať prsteň. No a.. Pred chvíľou ma požiadal o ruku,“ ukázala svoj zásnubný prsteň a previnilo dokončila: „A ja som súhlasila.“
Zostal som paralyzovaný. Skoro som nedýchal. Dlho sa na mňa dívala. Asi čakala, že niečo poviem. Ale ja som nemohol. Na jednu sekundu som si myslel, že čaká na to, aby som jej povedal o svojich citoch. Už som to nedokázal. Bude sa vydávať. Za niekoho iného.
„Povedz niečo,“ nabádala ma.
„No ja.. Gratulujem.“
Usmiala sa. „Ďakujem. Je to bláznivé, však? Ešte pred nedávnom som mala 19 a teraz..“
„.. sa ideš vydávať,“ dokončil som za ňu. Vtedy som sa naučil, že hovoriť o svojich citoch sa nemá, keď o nich nikto nechce počuť. Ona Adama ľúbi.
Ku koncu párty som len sedel pri bare a popíjal neidentifikovateľnú tekutinu. Rose sa usadila na stoličku vedľa mojej. „Ahoj.“
„Čau,“ odzdravil som.
„Si v pohode?“
Vlial som do seba zvyšok drinku. „Hej, celkom som.“
„Prepáč, že som vtedy bola na teba taká tvrdá,“ ospravedlnila sa. „Dúfam, že si nemyslíš, že žiarlim. Ja som sa cez teba preniesla veľmi rýchlo. Si ako ovčie kiahne. Raz a stačilo.“
Jej poznámku som ignoroval. „Mala si pravdu. Napriek tomu, čo si mi predtým povedala.. Chcel som povedať Phi, čo k nej cítim.“
„Myslíš tým, že si jej chcel povedať, že ju ľúbiš?“
Prikývol som. „Napriek sebe samému. Teda, ja som to nechcel. Snažil som sa to zahnať preč. Sama dobre vieš akým spôsobom. Ale ako sa dá zbaviť toho, čo k nej cítim?“
„Neviem.“
„Asi to vidí každý okrem nej,“ povzdychol som si.
„Možno to len nechce vidieť. Čo ťa od toho veľkého priznania zastavilo?“
Pošúchal som si oči. „Povedala mi, že ju Adam požiadal o ruku a potom som si predstavil, aká bola nešťastná, keď som jej ja city neopätoval. Vlastné city ma zaslepili natoľko, že som nevidel, ako ho ľúbi.“
„Ak sú dvaja ľudia súdení byť spolu, nájdu si svoju cestu. A ani svadba im to neprekazí.“
