My shadow world

2.

Vlkodlaci.
Polkla som. Nadprirodzené bytosti typu vlkodlaci, upíry, čarodejníci sú u nás v kolóniách vždy vítaní. No predsa vieme o nich že sú nebezpeční. Máme dohodu, že nám budú nápomocní a my im rovnako. Bojovali sme proti zlu ale len zriedka spolu. Každý máme svoju taktiku.

"Pozor!" zakričal jeden z nich, už premenený na vlkodlaka. Rýchlo som sa uhla démonim pazúrom a odsekla mu ruku. Démon len sykol a narástla mu dalšia. Títo sú ťažko poraziteľný. 3 vlkodlaci bojovali s dvoma démonmi. Ja a ešte jeden stýmto. Nabila som kušu a vpálila doňho celou silou. Démon sa z bolesťou zhrútil na zem a zmizol. O malú chvíľu neskôr zmizli aj tí dvaja.

Chvíľu som ostala nemo stáť no postupne som začala zbierať svoje šípy späť do puzdra. Vlkodlaci sa premenili späť do svojej ľudskej podoby. Bol to zvláštny pocit. Nikdy som snimi nebojovala po boku. "Strážkyňa" oslovil ma jeden z nich. Otočila som sa a pozrela sa do jeho zlatistých očí. Mal niečo po 40. "Nemala by si sa tu túlať sama. Je to nebezpečné" "Mala som tu hliadku. A nežiadala som vás o pomoc" odvrkla som a prekrížila ruky na prsiach. Nepozdávali sa mi. Nevyzerali byť z veľkej svorky. "No jasné princezná, nebyť nás zabijú ťa" hlesol jeden z dvojičiek. Okrem neho a jeho dvojčaťa tam stál ešte jeden. Mal prenikavo modré oči a zaujato sa na mňa pozeral. "Pche zvládla som aj horšie" naštvane som sa zahľadela do jeho očí. "Dobre, to by stačilo" ozval sa opäť ten najstarší. "Fajn, ale nech si dáva to šteňa bacha na jazyk" odpovedala som podráždene a chystala sa odísť preč. "Čo si povedala ty suka?!" naštvane sa rozbehol oproti mne a nabral podobu vlkodlaka so zlatými očami. "Finn kľud, nestojí ti to zato!" zadržal ho chlapec s tými modrými očami. Zmätene som pozorovala situáciu a radšej som sa rozbehla preč. "To si ešte vybavíme!" zakričal Finn.

----------------------------------------------------
Ked som prišla do hotela bolo tu rušno, ako vždy. Zrejme prišili nové zbrane, lebo som videla Markusa,nášho vodcu, ako sa rozpráva s dodávateľom. "Liv! Ako bolo na hliadke?" spýtal sa ma Markus ked si ma všimol. "Ale v pohode, dneska boli len dvaja" zaklamala som a kúsla si do pery. "Dobre teda! Si šikovná." žmurkol na mňa a venoval sa opäť dodávateľovi. Markus je príjemný chlap ale až moc ochranársky. I ked je pravda že pri poslednom útoku zahynula polovica našich najlepších strážcov a medzi nimi aj moj ocko.. brr! Striasla som tú myšlienku a svižným krokom som zamierila k nášmu bytu. "Som domá" zakričala som a vyzula si topánky. Lenže v byte bolo len ticho a tma..

Ok ok! Tak to písanie ma trošku chytilo takže dneska budú dve úvodné časti! :) Hope you enjoy it! 👑 💘

-Annie