"Tak to si robíš.." ani som nedokončila keď dnu vtrhol nejaký chlap. "Markus, musíš ísť rýchlo do skladu, potrebujú ťa." "Samozrejme." kývol Markus a vstal zo stoličky. "Olivia nemáš na výber, už nemôžem riskovať"
Celá rozhorčená som vbehla do bytu a zamierila som si to do izby. Takto to nejde! Nebudem spolupracovať s takými aký sú oni. Naštvane som udrela do skrine a zahľadela sa do zrkadla. Zamrzla som. Zdalo sa mi, akoby sa mi nachvíľu zmenila farba očí. Pár krát som poklipkala očami a tento krát sa na mňa pozerali tie moje, hnedé. Potriasla som hlavou a šla sa nachystať.
"Dneska pôjdeš k starej továrni za mestom, André ťa tam bude čakať" podal mi pokyny Markus a vytratil sa. Povzdychla som si, stále nemôžem uveriť že musím íst s nimi. Šla som do hlavnej miestnosti tejto budovy. Zobrala som si kušu a na chrbát si prehodila pudro so šípmi. Ako vždy nezabudla som ani na svoju dýku. Bola som pripravená.
"Čo jej to toľko trvá?" prešlapoval z nohy na nohu Finn. "Maj strpenie" odpovedal mu André a zadíval sa smerom k lesu. "Aha, už prichádza" hlesol Liam (Finnovo dvojča).
Z pohľadu Olivie:
Už z diaľky som počula ich hlasy. Pche že čo jej to toľko trvá, i keď je pravda, že som si davala na čas. Nemám chuť sa snimi rozprávať, nieto zabíjať démonov po ich boku. "No čo sweetie, chýbala som ti?" žmurkla som ironicky na Finna. "No to určite" hlesol. "Minulý týždeň tu démoni zabili skupinku upírov. Sú veľmi nebezpeční." imformoval ma André. "Démoni väčšinou bývajú nebezpeční." pretočila som očami a prehodila si kušu do druhej ruky. "Lenže títo obzvlášť, sú neviditeľní a objavia sa len keď útočia" odpovedal mi s pokojom ten modrooký chlapec. Ani som si ho poriadne nevšimla. "Oh aha" odpovedala som a cítila sa ako sa červenám. Finn a jeho dvojča sa uchehtli. Lenže v tom som započula tiché syčanie. "Pššt..počuli ste to?" rýchlo som vložila šíp do kuše a vystrelila ho do démona, ktorý sa chystal skočiť na Finna. Svorka sa rýchlo premenila na vlkov a roztrhali ho.
Zdalo sa že je už po všetkom keď v tom sa objavili další traja. Ani na sekundu som neváhala a vystrelila do neho 4 šípy naraz. S rachotom dopadol na zem a zmizol. Hneď ako som sa otočila objavil sa predo mnou ďalší. Nemala som nabitú kušu tak som rýchlo siahla do púzdra po dýku.
Skôr než som však stihla niečo urobiť, prepichol mi svojim pazúrom ľavú nohu. Zakričala som od bolesti a hodila mu dýku rovno do lebky. Démon zmizol a ja som spadla na zem.
Matne som pozorovala dianie okolo seba. André a Finn zabili posledného démona a premenili sa späť. Strácala som vedomie, v tom pribehol ku mne ten krásny modrooký chlapec. "Je zranená!" zakričal na svoju svorku. "Prečo si taký pekný?" tupo som sa usmiala, strácam veľa krvi už ani neviem čo hovorím.
"Rýchlo, musíme ju zobrať k nám. Liam dones deku. Finn naštartuj auto, ponáhľajte sa. " rozdal pokyny André a vydal sa našim smerom. "Jay, priškrť jej nohu, musíme zabrániť aby sa jed dostal ďalej do jej tela" podal Jayovi škrtidlo a on tak urobil.
Hmmm, Jay.. aké krásne meno, pomyslela som si a stratila vedomie.
Hello guys! :3 Som späť! :D Začínajú sa mi prázdniny, tak dúfam že stihnem čo najviac napísať! :) Dúfam, že ma kopne múza :D
Hope you enjoy it!
Love you :*
-Annie
YOU ARE READING
My shadow world
FantasyOlívia nieje ako iné dievčatá. Jej prácou je bojovať proti zlu. Ako s však poradí ked sa zamiluje do niekoho, koho by milovať nemala? Čo sa vlastne stalo vtú noc čo zomrel jej otec?