My shadow world

5.

"Oci oci, pozri!" kričala som na neho a ukázala mu svoju novú dýku."Liv ta je nádherná! Ale bud opatrná" usmial sa a objal ma. "Tak veľmi si mi chýbal. Dúfam že ostaneš doma." "Ach,veľmi rád by som ostal pri vás,zlatíčko. Ale mám veľa práce" smutno vstal a sadol si za svoj stôl." Ale ved si bol tak dlho preč, nechod znova" povedala som skleslo a sadla si k nemu. "Nebud smutná miláčik, aha niečo som ti priniesol" vytiahol z vrecka malú krabičku a podal mi ju. "Čo to je?" "Otvor a uvidíš". Pomaly som otvorila krabičku. Bol tam krásny náhrdelník v tvare vlka. "Jeeej oci! Ten je prekrásny! Ďakujem." hodila som sa mu okolo krku a on sa rozosmial. "Nemáš začo princezná, ukáž nech ti ho zapnem." Otočila som sa a chytila si vlasy. Bola som veľmi štastná.

Rýchlo som otvorila oči a prudko sa posadila. Znova ten sen. Rýchlo som chytila náhrdelník a pevne ho stisla, tak veľmi mi chýba. No potom som si uvedomila, že neležím vo svojej posteli. Poobzerala som sa okolo seba. Ležala som v malej jednoduchej posteli a vedľa mňa bol len stolík a v rohu skriňa. Zamračila som sa. No v tedy som si spomenula nato čo sastalo pri tej továrni. Asi ma zobrali knim. Odokryla som paplón aby som zistila ako je natom moja noha. Ranu som mala obviazanú obväzom, naštastie ma nebolela. No akonáhle som sa pokúsila vstať, zradila ma a ja som tvrdo dopadla na zem. V tom sa otvorili dvere a dnu vošiel André. "Čo to stváraš dievča?" rýchlo pribrhol ku mne a pomohol mi posadiť na posteľ. "Nič, len som chcela vedieť kde som" odvetila som. "Si u nás, bývame v starom moteli pri metre. Bolo to bližšie ako odviesť ťa k Markusovi a navyše, potrebovala si okamžité ošetrenie" odpovedal André a nalial mi čaj. Ani som si nestihla všimnúť kedy ho priniesol. "Vypi to. Bude ti lepšie." Nenamietala som, bola som strašne smädná. "Uhm, tak ja vám moc dakujem. Ale už by som mala ísť" "Bude lepšie ked ostaneš, nech sa ti rana poriadne zahojí" odpovedal André a usmial sa. "Tak dobre teda" opätovala som mu úsmev i ked som sa citila trochu nesvoja. Predsa, sama strážkyňa medzi vlkodlakmi.

"Ehm, donesiem ti barly,nech môžeš ako tak chodiť" navrhol André a postavil sa. "To nemusíte" "Ale chcem. A prosím tykaj mi. Som André" pristúpil ku mne a podal mi ruku. "Olívia"

Z pohľadu Jaya:
Trénoval som vo svojej izbe ked v tom dnu vošiel André. "Ahoj. Snád neruším" "Čau, nie. Potrebuješ niečo?" spýtal som sa a sadol si na kreslo. "Máš tu ešte tie barle, ktoré si mal ked si si zlomil nohu?" spýtal sa. "Noo mám ich tu niekde, počkaj" vstal som a prešiel ku skrini. Barle boli zahrabané pod škatuľami. "No tu sú. A načo ich vlastne potrebuješ?" začudoval som sa. "Pre Olíviu. Chcem jej totu ukázať." "Nchaj. Ja jej ich vezmem aj jej to tu ukážem. Daj si pauzu" ponúkol som sa. "Dobre, pomôžeš mi. Potrebujem si ešte niečo vybaviť" odvetil a odišel.

Z pohľadu Olívie:
Ležala som a dívala sa do stropu. Prehrávala som si v hlave udalosti zo včera. Viem, že som niečo povedala Jayovi ale už neviem čo.

Niekto zaklopal. "Pod dnu André" odvetila som sa a posadila sa. "Vypadám snád ako on?" uškrnul sa Jay a vošiel dnuaj s barlami. Tak jeho som fakt nečakala.

Hii guys! ^^

Ták dneska tiež taká kratšia časť. Snád sa páči. :)

Love you

-Annie