Zo stromu visí stalker!

Kto sa plazí po parkete?

Pokojný až mierne nudný piatkový večer. Priam ideálna chvíľa na depku zo svojho nudného života. Tina je fajn, ľudia ju majú radi a aj ona ich, no napriek tomu trávi piatok doma pred telkou.
Teda až do chvíle kedy jej zavolá jediný človek, pre ktorého spraví čokoľvek. Barča sa opäť pohádala s frajerom a ako správna študentka ho plánuje vytrestať návštevou klubu večne preplneného jeho naliatymi spolužiakmi. Nieže by Tina neobľubovala tieto kluby, ona ich priam nenávidí. Ale priateľ v núdzi sa neodmieta.
Smrad ako keď vystresuješ tlupu skunkov, svetlá, z ktorých chytáš epileptický záchvat a hlavne omladina spitá do takej miery, až je to neuveriteľné. Cez toto všetko sa musela preniesť. A že to nebolo ľahké!
Vchádzajúc do toho najhoršieho pajzlu v tomto zapadákove si Tina frflala popod nos. Hlasná hausová hudba prehučala dokonca aj narážky na baby, ktoré boli priamo pred ňou. Typické klubovky: polonahé,zmaľované a samozrejme, slovník horší ako krčmový výber.
"Barča, je to náhoda, alebo tie miesta, ktoré nenávidím vyberáš zámerne?" Pousmiala sa trochu Tina.
"Neboj sa, nebudeme tu dlho, tam za barom sú Addyho spolužiaci. Stačí uz len aby som sa niekým nechala pozvať na drink, oni to Addymu spoľahlivo hneď vykvákajú..."
"Áno, uplne rozumiem, do hodiny z neho dostaneš ospravedlnenie, vždy je to tá istá pesnička."
"Priplazí sa po kolenách." Zákerácky sa zasmiala Barbora a zamierila na parket.
Vždy sa dobre hýbala, čo na nej ľudia vidia. Nikdy netrvá dlho, kým sa na ňu prilepí akýsi dobrevyzerajúci zúfalec, zháňajúci známosť na jednu noc. A to je presne chvíľa, kedy sa Tina nenápadne odpojí, nechá tých dvoch tancovať, ale aj tak dozerá, aby to nezašlo priďaleko.
Sedí za barom takmer vedľa Addyho spolužiakov, ktorí sa zberajú preč. Barman, asi jediný triezvy chlap v podniku, s ňou nadväzoval kontakt už minule, ale ona ho vždy uzemnila skôr než si to stihol uvedomiť. To bol asi dôvod, prečo si od nej držal patričný odstup. Zrazu naň Tina začína rozprávať a on sa nestačí čudovať. Neskôr ju dokonca púšťa k sebe za pult a tým večer naberá na obrátkach. S barmanom sa rozpráva o najrôznejších veciach, kedže on v tomto klube nemá veľa prace. Deti si sem totiž nosievajú vlastný lacnejší chlast. Akonáhle sa barman dozvedá ze Tina nepije, prichádza na najzaujímavejší spôsob ako to zmeniť.
"Zahráme si hru dievča. Ty napíšeš na papieriky názvy všetkých malinoviek, ktoré si schopná riediť alkoholom. Ja spíšem alkohol čo tu este zostal. "Papieriky pôjdu do misky. Hodíš kockou a aké číslo padne, toľko drinkov, ktoré vytiahneš, si namiešaš."
"Bežne by som ťa s tým poslala do čerta, ale dnes nemám svoj deň. Tento klub je príšerný."
"Čo to teda znamená pre našu hru?"
"Že papieriky sú pre sráčov. Dones mi zo zadu niečo, čo z tohto príšerného miesta spraví palác!" Vyhlási Tina entuziasticky, už so zatemneným mozgom. Jediné, čo chce, je spiť sa.
"Uff. Na toto treba zázrak. Vieš kto koná malé zázraky? Gin!" Pohotovo vybral fľašu.
"Tak sa na to pozrieme..." To jest posledná veta, ktorá vyšla z úst triezvej, slušnej druháčky gymnázia. Veta, po ktorej bez uváženia prevrátila fľašu oproti sebe a pila ako šprintér vodu po náročnom preteku. Štvrťka dole. Len tak. Akoby to nič nebolo. Z tejto činnosti ju vytrhol výkrik.
"Šibe ti? Myslel som že sa chceš opiť, nie zabiť. Pozri, viem že toto u vás v jaskyni zrejme nepoužívaš ale my civilisti to voláme poháre. Nalej aj mne."
"Môžeš piť v práci? Zaujímavá robota." Poznamenala ironicky so známkou ľahšieho pohŕdania. Čo sa jemu ale nepáčilo.
"Môžeš piť v 16tich? Zaujímavý život." Tým oplatil úder a lievajú si pohárik za druhým. Fľaša rýchlo pošla a nastáva zaujímavá situácia. Barbora hľadá svoju kamarátku. Keď ju zbadala uprostred povzbudzujúceho davu ako predvádza najrôznejšie, najponižujúcejšie kreácie,trochu ju to zaskočilo. Vlasy všade, tričko nikde, všade okolo chalani, ktorí si ju začali podávať ako cigaretu. Barča sa bez známky zaváhania rozbehla, vytiahla Tinu naspäť k baru.
"Tin, kde sú?" Vychrlila Barča zhrozene, ked si uvedomila, ze Addyho spolužiaci dávno odišli.
"Zmizli hneď ked sme prišli." Zamrmlala Tina nezaujato a plánovala rozbehnúť monológ o alkoholizme.
"Myslela som, ze alkáči sú idioti ktorí sa nevedia baviť. A celú dobu som bola idiotom ja. Toto musíme často praktizovať. Život je nádhera..." Nadšenú a mierne hlučnú spitinu z monológu vytrhuje pohľad na Barču a akéhosi tretiaka z ich školy. Dostali sa k sebe až nebezpečne blízko a vzhľadom na to, že Addyho kamaráti, ako potencionálny prostriedok pomsty, sú zo dávno preč, Barčino konanie bolo neopodstatnené a dalo by sa pokladať za nemorálne. Tažko povedať či to zavinil zmysel pre spravodlivosť alebo koncentrácia alkoholu v jej krvi, ale akonáhle Barča odišla na toaletu, za tajomným neznámym dokvitne, kto iný Tina. Naštvaná,no priestorovo dezorientovaná sa doňho pustí.
"Nie som si istá, o čo robíš, ale okamžite prestaň človeče. Tá baba po ktorej ideš má frajera, tak ju radšej nechaj na pokoji." Povedala rozčúlene. Chlapec si však všimol ze naňho rozpráva až keď bolo neskoro a tak jej odpovedá maximálne zcesty.
"Ahoj, ja som Matúš. Rád ťa spoznávam. Myslím, že teba som už niekde videl. Poď s nami piť ak chceš...." V Tininej hlave sa to akosi zvrtlo, akonáhle povedal slovo piť. Už na nič iné nemyslela. No predsa, povedal s nami a je tu sám, určite je divný.
"Chodíme na rovnakú školu. Myslím. Volám sa Tina, som z II.D." Snažila sa hlavne nereagovať na tú otázku, ale aj tak sa jej nevyhla. V momente keď jej začal vysvetľovať s kým všetkým by išli, Matúšova partia vošla do klubu. Ihneď k nim zamierili a začali sa s ňou zoznamovať. Akonáhle jej podal ruku Peťo, ktorého si všimla cez polovicu miestnosti, pocítila niečo silné. Nebola to ale láska. Bolo to niečo uplne iné. Vracajúci sa alkohol si hľadal cestu späť na zemský povrch. Až takou rýchlosťou, že ani nestihla odbehnúť. Púšťa Petrovu ruku, prudko sa otočí ale tá rýchlosť ju zloží na zem. On k nej pohotovo pristúpi. Usmieva sa. Chcel sa spýtať co sa deje. LENŽE... Jeho úsmev pohol niečim v Tininej hlave. Dostala neskutočnú chuť ho pobozkať. Stiahne si ho k sebe na zem, sedia oproti sebe a hľadia si do oči, ostatní na nich zízajú ale im je to zjavne jedno. Nechala to naňho. Po pár sekundách sa odhodlal priblížiť. Až natoľko, že sa im dotýkajú nosy. Tina sa pri pohľade naňho stráca v hĺbke jeho očí. Smrdí cigaretami. Vždy to nenávidela, ale na ňom sa jej to páči. Klubová atmosféra jej dodala odvahu dokončiť, čo začali. Ani jeden z nich nemá pochybnosti. Ona pootvára ústa a približuje sa nadoraz. A ďalej už si nič nepamätá. Tma. Čiernočierna tma.

Áno, chlast je kurva čarodej. Ale v okamihu ktorý má sám o sebe svoje čaro, ako v Tininom prípade, ťa miera použitého alkoholu vypne a ty si ani za boha nespomenieš, čo sa dialo ďalej.