Zo stromu visí stalker!

Rutina

Keď vdýchne dym, na moment sa všetko zastaví. Je sám so svojimi myšlienkami a radiáciou prežierajúcou jeho pľúca. Ten moment netrvá dlho, ale býva vzácny. Vypustí ho von a opäť sa mysľou ocitne tam, kde sa skutočne nachádza. Stojí pred školou so svojou partou. Chalani sú dnes mimoriadne utáraní. Väčšinu času ich Peťo nevníma. Snaží sa naplno si vychutnať svoje malé, zabijácke, nikotínové potešenie. Z jeho polovičnej nepríčetnosti ho vytrhne až zistenie, že chalani sa bavia o jeho rozkošnej piatočnej parťáčke, ktorá si ho ale zrejme nepamätá.
"Čo myslíte, stretneme tie dve dnes na študentskej?" Nadšene sa spýta Lukáš.
"To dievča som v klube v živote nevidel. Pochybujem že po poslednom piatku sa dá na čosi takéto. Študentské bývajú hard." Namietol Peter s nádejou, že niekomu z partie napadne tie baby pozvať.
"To vravíš ako keby si si nejakú študentskú pamätal ty sráč! Na každej jednej si sa sundal do bezvedomia." Vykríkne na Peťa jeho spolusediaci Ivo.
"Dosť chlapci, čo keby sme tie dve normálne pozvali? Som počul, že mám voľný byt." Oznámi entuziasticky Matúš, pri čom ale všetci zabudli na tie dve. Už sa riešilo len koľko, čoho a hlavne kto donesie. Peťo v diaľke zbadal Barču a Tinu ako si to cez fajčiarsky pseudoparčík mieria ku škole. Vyzerali zakecane, ale čím sú bližšie, tým menej melú. Asi by sa im mohol aspoň niekto pozdraviť aby Peter nevyzeral ako ten pako, ktorý máva ako prvý. Chalani ich ale nevideli. Ivo ich zbadal, až keď prešli okolo. Na pozdrav bolo neskoro a tak spravil jediné, čo mu prišlo na rozum. Provokačne na ne zapískal.
"Baja, neboli to tí boyovia z piatka?"
"Áno, ale neotáčaj sa. Nie si pes."
"Asi si nás len nevšimli." Hmm, alebo si robia srandu ako každý druhý kretén vo fajčzóne. Tina sa zas mierne opúšťa a rozmýšľa, či z nej má Peter iba srandu. "Asi nie. Berie ma ako čajku, čo sa spije a nabalí si hocikoho, však?"
"Tin, ten deň si bola presne taká, nediv sa, ak ťa zaradil medzi tie. Ešte furt ho máš v hlave?"
"Viem, je to hlúpe, pravdepodobne si ma nepamätá."
"Ale prosím ťa. Ty! A opitá?! Kto by zabudol na taký úkaz?" Rozrehotala sa Barča, ešte stále má v hlave triedne neviniatko Tinu, ako sa zmieta na parkete obklopená hotovou uchýláckou elitou.
Dorazili do školy. Polka triedy riešila písomku z fyziky a tá druhá študentskú party. Všetci sa tam chystajú. Ale vždy to tak býva, všetci chcú ísť, no nakoniec tam nik nejde. Niektorí pre to, lebo tam vlastne ani nemajú čo hľadať a iní sa ešte pred party zlejú tak, že ani nevedia, že dáka študentská sa koná. Iste.
"Tina, počul som o tvojom piatočnom výstupe, ty už asi na chlast nepozrieš, však?" Zahlásil Tinin spolužiak. A nie len to. Bol to práve jej crusher z detstva. Už vo škôlke sa jej páčil. Ale na strednej sa z neho stal idiotko. No občas jej zamútil hlavu. Ako napríklad práve teraz. Jeho otázka ju mierne vyprovokovala, očervenela ako dusený rak. Z úst vypustila vetu, ktorú Barbora nečakala.
"Pozerať nemusím, ale piť sa dnes bude. Koho ešte stretneme?" Vysypala bez rozmyslenia. Barči zabehol kus chleba. Vrhla na Tinu krátky, no nenávistný pohľad, keďže touto nerozvážnou vetou jej zničila dlho plánovaný večer vo dvojici s Andym. Ostatní nechápavo hľadeli.
"Áno, vážne ste teraz Tinu počuli povedať,že ide chlastať." Prehovorila do ticha Tina. Trieda sa zaplnila komunikačným šumom. Zopár ľudí prisľúbilo, že si dajú v klube stretko. V triede sa vačšinou nič nedeje. Učitelia sú tu totálne múky. Dnes, počas písomky z fyziky vletela do učebne osa. Jedno z dievčat začalo panikáriť. Profesor Hlčok je už starší a jeho sluch sa pomaly ale isto preraďuje do výslužby. Akonáhle pochopil, že sa jedná o osu, rozhodol sa ju zlikvidovať, lenže osa s ním zjavne mala rovnaké úmysly. Vznikla z toho naháňačka jeden na jedného. Osa sa chopila vedenia a donútila profesora obehať si každú chodbu školy (a že ich je veľa). Jeho beh pripomína beh poloparalyzovaného pštrosa. Vbehol do III.B a stihol včas zabuchnúť dvere. Žiaci mali práve náboženstvo s pomerne nepredvídateľným dekanom. Ihneď cítil potrebu vysvetliť postaršiemu fyzikárovi, že osa naháňa jeho zlého ducha. Väčšina triedy sa skladala smiechom. Niektorým prišli vtipné dekanove myšlienkové postupy iným vrátane Matúša a časti jeho crew zas profesorov beh. V momente, keď sa žiakom pred učebňou podarilo osu eliminovať a fyzikár opustil miestnosť, sa dekan zhlboka nadýchol. Po tomto type nádychu uňho zväčša nasledovala nudná a zdĺhavá prednáška. Takmer každý študent si založil slúchadlá a vypeckoval hudbu.
"Videli ste pánov profesorov beh?" Spýtal sa dekan duchom neprítomnej triedy a dočkal sa len letmého kývnutia Matúšovej dutej hlavičky.
"No, tak to je žiaci presne dôvod, prečo pán boh nedal pštrosom ruky. Určite by nimi rozhadzovali rovnako znepokojivo a nepatrične ako profesor Hlčok..." Vyzeral, že chce pokračovať, ale už ho nepočúval nikto. Matúš sa zložil so smiechom na lavicu a neskôr o udalostiach z hodiny pridal mimoriadne úspešný príspevok na stránku anonymných priznaní žiakov tejto školy. Vždy písal mimoriadne pútavo. Človek by od neho viacnásobne čítal trebárs aj nákupný zoznam. Preto sa rozhodol na hodine rozpísať poviedku. Už dlho to nerobil a tak sa inšpiroval realitou. Pre niekoho peknou realitou a pre niekoho nie zas tak ružovou. Piatkovou realitou. V písaní ho ale prerušil Ivo a po zvonení opustili učebňu. Poviedka ostala v lavici. Neskôr si ju privlastnila mimoriadne zákerácka upratovačka. Väčšina prác skončí v koši, no táto ju zaujala. Odložila si ju do skladu.
Posledné minúty poslednej hodiny plynuli tak pomaly, ako sa len dá. Niektorí sa nevedeli dočkať večera, iní len chceli vypadnúť a Peťo potreboval cigaretu. Tretiaci skončili skôr a tým pádom sa do fajčparku dostal rýchlo. Bol s dvoma spolužiakmi keďže sa nikto z jeho party nechystal tým smerom. Parkom sa tmolila aj Tina. Rozmýšľala nad tým, či sa skutocne chce ísť strápniť do ďalšieho klubu. Ani si nevšimla, že dvaja chalani ju posadili na lavičku a sadli si vedľa nej, aby nezdrhla. Začali jej klásť nezmyselné otázky. Obzrela sa na jedného, druhého a potom pred seba. Peťo rovno oproti. Zoširoka usmiaty. Kým ju tí dvaja spovedajú z hlúpostí, on ju len žerie pohľadom. Nakoniec sa celkom v pohode zarozprávajú. Po pätnástich minútach si Tina všimla odchádzajúci autobus, ktorý si dobrých 90m ponaháňala. Chalani sa na jej love na autobus celkom slušne zasmiali.
"Sympatická, je z II.D?" Spýtal sa Andrej.
"Asi áno." Odpovedal Peťo s falošnou neistotou. Keby tak tí dvaja vedeli o piatku, nedali by jej pokoj. "Myslíte, že ju večer stretneme na študentskej?" Dodal Peťo, na čo sa tí dvaja pustili do smiechu. Fakt nevyzerala byť ten typ.
"Pochybujem, že vôbec vie o realizácií nejakých takýchto akcií!" Namietol Viktor.
"Určite teda nepôjdete? O hodinku začíname u Matyho na byte." Znova ich Peťo pozýva, napriek niekoľkým predchádzajúcim odmietnutiam.
"Sťaby poisťovák. Nedáš pokoj." Zalomí rukami Andrej.
"Niečo by som síce vypil, ale na študentskú sa mi nechce." Pripustil Viktor.
"Takže ako, máme s vami počítať?"
Andrej: áno
Viktor: nie
"Áno!" Povedia nakoniec jednohlasne a poberú sa domov aspoň aby odložili tašky.
Tina si sedí v buse a rozmýšľa. Zrazu si k nej prisadá Andy.
"Počul som, že to ty si ma pripravila o večer s priateľkou."
"No, je to tak trochu pravdepodobné. Ale nemal si nahodou teraz ísť za ňou?"
"Ak som správne pochopil, vidíme sa v pube. Teda ideme na študentskú? Také niečo by som nečakal."
"V poslednej seba samú prekvapujem svojimi idiotskými rozhodnutiami."
"To si len začala žiť!"
"Nevidím v tom veľa kúzla. Akurát zažiješ niečo zvláštne a mätúce a potom... Potom... Ach ja už neviem."
"Ale čo? Poznám ho? Ako ďaleko ste zašli?"
"Dáky tretiak. Nie až tak, ako si myslíš. Ale vyzerá to tak, že ma mám preňho hodnotu asi ako ucho pre Van Gogha. Jeden večer som mu bola dobrá a potom sa ani nepozdravil. Neviem ani či si ma pamätá."
"To vtedy keď?"
"Keď ste sa pohádali kvôli dákej hlúposti a ja som sa naliala? Predné vtedy. Och super! Aspoň môžem obviniť teba! Keby si nebol debilko, nešli by sme do toho hlúpeho klubu a ja by som teraz nemala plnú hlavu ani neviem koho!" Povedala Tina so šibalským a trochu provokatívnym výrazom v očiach. Ten jej ale mevydržal. Zahľadela sa na sedadlo a myšlienkami odišla niekam úplne inam. Niekam, kde sa k sebe ľudia správajú lepšie a zoznámia sa aj bez 3,04 v krvi. Áno, viem. Taká planéta neexistuje.
"Neboj, to ti iba pomotal hlavu. Hneď to prejde." Povedal Tine Andy a objal ju. Bolo mu trochu ľúto, že si nad tým láme hlavu.
"Vlastne máš pravdu, bože, čo som si myslela. Musí to prejsť. Veď ho ani nepoznám!"