Zo stromu visí stalker!

Sobota, alebo deň kedy sa Tina dozvedá že piatok už má za sebou

Sobotňajšie prebúdzanie sa bývavalo pre Tinu príjemnou záležitosťou. Nikdy nezáležalo koľko je hodín, pretože rodičia cez víkendy pracovali. Zvyčajne sa z postele vyhrabala okolo pol dvanástej, kedy ju na stole čakali síce od rána stvrdnuté, no aj tak výborné raňajky. Alebo skôr obed? Všetko, čo jej ocko nachystal s chuťou zjedla a ďalšou časťou rannej rutiny bol návrat do postele a následné závisláčenie na notebooku.

Táto sobota ale bola iná. Prvé okamihy opäť pri vedomí, rozhodne neboli príjemné a bezstarostné ako zvyčajne. Prvé, čo ju v toto ráno víta, je svetlo. Mierne ostré. Pokúša otvoriť oči, má pocit akoby ju to svetlo chcelo zdevastovať. Akoby skrz zreničky pálilo do hlavy dieru vo veľkosti venuše. Príšerná bolesť. Pokúša sa vstať, ale akoby neexistovala gravitácia. Priestor okolo nej stratil proporcie.

Zvoní telefón a Tina hneď vidí, že jej volá mamka. V momente vytriezvela. Pohotovo sa rozbehla cez miestnosť a zdvihla so zdravým a vyspatým prízvukom. Mama nič nevie. Vďakabohu. Keby zistila, čo všetko sa včera dialo, určite by svoju dcéru pokrájala, vložila do balíka a nechala doručiť rovno do pekla. Takéto správanie by jej mama rozhodne nebola ochotná tolerovať. Ale aké? Čo všetko sa to vlastne udialo? Zhrozené dievča zisťuje, že si takmer nič nepamätá. Vie, že boli s Barborou v klube. Ale v ktorom. Vie, že pila. Pila gin. A možno dáku vodku. A niekto prišiel. Áno! Jediná časť večera, ktorú má jasne pred očami. Matúš, akýsi skejter, z tej istej školy ju volal piť. S jeho partiou. Ktorej členom je aj Peťo. Ten vysoký, hnedovlasý, zelenooký, sdymom páchnuci tretiak s okúzľujúcim úsmevom. Fuck! Veď sa bozkávali. Alebo žeby nie? Moment tesne pred dotykom ich pier je posledné, čo si Tina pamätá.
Niet divu, že piatočná noc za sebou zanechala toľko otázok. Chvíľu váhala, či vôbec chce poznať odpovede, napokon sa však dala dokopy a šla po Barču.
Sediac na hojdačke neveriacky krútila hlavou.
"Vôbec mi nejde do hlavy, prečo by som takto tancovala. Dúfam, že si ma nenechala robiť hlúposti Barbora."
"No, ako sa to vezme. Tvoje nadšenie pre všetko stúplo v jeden večer z nuly na dvesto. Prišla za nami tá skatecrew od nás zo školy..." Barča nevedela ako formulovať vety a vo chvíli ticha ju Tina opäť prerušila.
"Ano, ano, Matúš nas volal. Potom ich prišlo veľa. Peťo! Dali sme si pusu? Ten moment si pamätám takmer detailne ale fakt neviem, ako to dopadlo." Vyhŕkla Tina tak rýchlo, až jej nebolo rozumieť. Musela to zopakovať aby bolo aspoň čosi zrozumiteľné. Barča sa zhlboka nadýchla.
"Nechápali sme čo sa deje, keď sme vás videli sedieť na zemi a hltať sa vzájomne pohľadmi, chceli sme vás zastaviť. Ale popravde, bol to celkom pekný pohľad, dokonca aj na ostatných chalanov zapôsobilo, že si uprostred toho hurónskeho hluku vy dve spitiny našli trochu pokoja. Nechali sme vás teda napokoji. No zrazu bolo počuť tvoj hysterický smiech a on bežal do záchoda. Čakala som, že to naňho vyvrátiš ty, ale zjavne si sa udržala. Nikto ale nevieme čo sa vtedy stalo. Ty si sa na tom tak smiala, až si nakoniec zabudla na čom sa smeješ. No a on to ešte ten večer vedel, no keď sme sa ho pýtali, tvár sa mu sfarbila do odtieňu cvikle a poslal nás do čerta." "Sakramensky by ma zaujímalo, čo sa vlastne stalo. " Poznamenala Tina, no Barča sa nenechala prerušovať.
"Matúš mal voľný byt. Šli sme k nemu a hrali sme chlastaciu hru. Prezradila si o sebe, že máš nenormálny strach z motýľov, načo ťa Matúš začal naháňať so zbierkou vypchatých motýľov, patriacou jeho mladšej sestre. Chytila si hysterák a zamkla si sa v kúpeľni. Bola si tam skoro hodinu. My sme na to akosi pozabudli, pretože Ivo prišiel s názorom, že bude veľmi vtipné, keď všetkým obyvateľom tohto baráku zanecháme v schránke ľúbostné odkazy, samozrejme v cudzom mene. Hneď pri prvých dverách sa ale zložil. A to doslova. Chcel pani Ševčíkovej, slobodnej vdove z druhého poschodia nechať odkaz v mene jej suseda z bytu oproti, ktorý je rozvedený. Keď sa pokúšal strčiť lístok popod dvere, stratil rovnováhu. Napálil do nich hlavou a spadol na zem. Pozbierali sme ho, vybehli poschodie a napäto čakali. Ševčíková vyšla pred dvere, rozhliadadla sa okolo a na zemi zbadala lístok. Akonáhle ho prečítala, vrátila sa do bytu. Boli sme priam zdrvení z toho, že ju deťomneprístupný obsah vôbec nezaujal, avšak o to väčším prekvapením bola jej následná návšteva pána suseda s fľašou vína. Ticho a napäto sme odpočúvali ich rozhovory a zrazu si za zjavila ty. Nenormálne si nás vydesila. S Peťom ste sa dali do reči, ale už ste obaja boli pregrcaní a začínali ste triezvieť. Mali ste pár divných momentov, chalani si dokonca stavili, o koľkej presne sa spolu zamknuté v izbe, no obaja ste vytuhli na schodišti. Pekne jeden vedľa druhého, chrápajúc ako medvede ste spali asi hodinu. My sme medzitým hrali čosi na x-boxe až kým sa neobjavila nečakaná návšteva. O pol tretej nad ránom nás objavil Andy. Spravil mi prvotriednu žiarlivostnú scénu a vzápätí sa ospravedlnil. Skoro sa s Matúšom pobili, no neskôr si dali debatu o ženách a patrične sa zliali. Nik okrem mňa a Lukáša už nebol životaschopný, tak súhlasil,ze mi pomôže odniesť ťa domov. Vaši si vtedy nič nevšimli, a keďže si tu živá a celá, tipujem, že doteraz nemajú ani páru o tom, čo si stvárala ty jedna problémová šprtka!" Dokončila Barča energicky. Bolo jasné, že už sa k tomu nechce vyjadrovať, kedže Andy si k nim razil cestičku parkom. Prišiel ale len pozdraviť, ponáhľal sa totiž na tréning. Stihol akurát tak hodiť satirickú poznámku na Tinu, dať Barči pusu na čelo a pokračoval vo svojej ceste.
"Bara, mám otázku."
"Na tvojom mieste by som ich mala veľa."
"Bol Peter veľmi naliaty? Myslíš, že si niečo bude pamätať?" Spýta sa Tina s miernymi obavami, nevie prečo sa bojí, nevie ani čo si má o tom celom myslieť. Páči sa jej, alebo to bola len horúčka piatočnej noci?
"Máš možnosť to zistiť," poukazuje Barbora na fakt, že V parku sa práve teraz zjavil okoloidúci Peťo, čo si ale zadumaná Tina neuvedomila a tak pokračuje "aspoň mu zakývaj ty hlúpa." Hneď nato sa Tina spamätá, nahadzuje príjemný vysmiaty výraz a vo vhodnej chvíli mu máva.
"Ahoj."