2. časť

18 3 0
                                    

Povedal, že bude zázrak keď prežije. Začali mi tiect slzy a ako som si všimla mame tiež. U otca sme boli dost dlho no potom sme radšej išli domov keďže mama na tom nebola najlepšie. Spravila som večeru, najedla sa a išla si lahnuť no v tom mi zacinkala správa na Messengeri od Char [šér] (Charlotte- moja BFF) :

Char : Ahoj si v pohode ? Už 2. deň niesi v škole a ani si nedvihaš mobil.

Chloe : Ahoj, príď k nám.

Pohlad Char

Chloe : Ahoj, príď k nám.

Hneď som vedela že sa niečo deje. Rychlo som sa obliekla (media), obula a už som bežala.

Otvorila mi dvere a ťahala ma do izby.

Pohlad Chloe

Ked prišla hneď som ju zobrala do izby a všetko som jej povedala, len ma objala.
,,Lucas už o tom vie ?" ( môj priateľ )
,,Nie, zajtra za ním pôjdem"
Už bolo veľa hodin tak som sa jej spytala či tu neprespi. Prikyvla. Vytiahla som spod postele matrac a pripravila jej "postel".

Rano som sa zobudila a pozrela sa na mobil 12:00, vstala som z postele a išla som do kuchyne tam už sedela Char a rozpravala sa s mamou. Lucky sedel na zemi a jedol z misky. Zobrala som si ranajky a sadla si k nim zakecali sme sa tak že už bolo 14:30, Char už radšej išla aby doma nemala problem.

Chcela som ísť k Lucasovi, tak som išla do izby a obliekla si čierne jeansy, k tomu bielu košelu a na to koženú bundu, obula som sa a išla som k Lucasovi.

Zvonit som nemusela kedze boli vchodove dvere vždy otvorene, vyviezla som sa na 5. poschodie a zaklopala. Dvere sa otvorili a za nimi stál Lucas iba v trenirkach, objala som ho ale on vyzeral vystrašene ,,Lucas ? Deje sa niečo ?"opytala som sa. ,,Zajačik ? Môžem si požičiat tvoju košielku ?" z bytu sa ozval hlas nejakej baby, vošla som dnu a tam nejaka nabotoxovana fiflena. Vyšla som z bytu a Lucasovi som strelila facku.

Nastupila som do vytahu, a z vytahu som potom bežala do parku na nejake miesto kde neboli ludia. Sadla som si na lavičku a tam plakala. Zrazu sa zamnou ozval milí hlas ,, Si v poriadku ?" Stal tam celkom fešny chalan a podal mi vreckovky utrela som si slzy a odpovedala ,,nechcem o tom hovorit..."
,,ako chceš ale uľavilo by sa ti keby si to niekomu povedala" nakoniec som mu to povedala.
,,to je ale sviniar !"
Vymenili sme si čísla a vydala som sa na cestu domov.

Kamu telah mencapai bab terakhir yang dipublikasikan.

⏰ Terakhir diperbarui: Mar 10, 2016 ⏰

Tambahkan cerita ini ke Perpustakaan untuk mendapatkan notifikasi saat ada bab baru!

♥♡New Life♡♥Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang