... Jedného dňa, na moje narodeniny, som dostala darček od niekoho neznámeho. Myslela som si, že od uja Johna, ale nie. On na mňa znova zabudol... Bol to starý diktafón. Tak som si ho pustila. "Tvoja mama žije. Priď z Angie zajtra o 13:30 do miestneho baru. Barman vám dá, čo máte ďalej spraviť, aby ste ešte niekedy tvoju mamu videli živú. Oh. A áno. Šťastné narodeniny"
Utekala som sa Angie. Prehrala som jej to, ale jej sa to nejak nepozdávalo. Na ďalší deň sme sa tam chystali. Išli sme do baru. Povedali sme barmanovi, či pre nás nemá nejaký odkaz. Povedal, že mu máme dať diktafón a on nám da odkaz. Ale mi sme pri sebe diktafón nemali, a čas nás docela tlačil. No museli sme sa pre neho vrátiť. Keď sme znova prišli, bol už tam iný barman. A to nebolo jediné znepokojujúce. Nikto v bare nebol, okrem nás. Keď sme odchádzali bolo plno, ale keď sme prišli, nikto tam nebol.Opýtali sme sa ho, kde sú všetci, a kde je ten barman čo tu bol. Zrazu Angie prepadol ten starší barman, a chcel aj mňa, no ja som stihla utiecť. Schovala som sa na strome. Ešte kúsoček, a našli by ma. No našťastie nenašli. Napísala som si poznávaciu značku, a išla som ihneď na políciu. Opýtali sa ma, ako sa volám, a ja som povedala Juliett Rewstornovská. Oni ma okamžite zatkli, za vlámanie, zlodejstvo a ohrození na zdraví. Ja som im hovorila že to bude nejaký omyl, ale oni stále trvali na svojom. Dali ma do veznice, a že sa mám modliť aby som nemala doživotie. Kým som tam bola, napadlo mi. A čo ak toto celé bolo naplánované? Oni určite vedeli, že pôjdem na políciu. Ale ako to s mojim menom spravili?
"Poď za mnou." Povedal mi policajt. Išla som. Vzali ma na detektor lží. Neverili, že toto všetko by som dokázala spraviť.
Tak :) 2. Časť je na svete :) ak sa vam príbeh páči určite ho okomentujte. Za každý koment, poprípade like budem veeelmi šťastná :) ďakujem za prečítanie, a prosím, tu gramatiku si nevšímajte :)
Papa
