... Prišla som domov a tam bol ten učiteľ. Stál oproti mne z nožom v ruke. Opýtala som sa ho prečo práve ja? A v tom sa ku mne s tým nožom rozbehol. Začala som utekať. Išla som do maminej izby, pretože tam mala zbraň. No on ma v ňej zatvoril. Začala som búchať na dvere. Na celý dom som začala kričať otvorte! Otvorte! A on iba " Niečo za niečo"
Hneď som vedela čo myslí. Ale na jedno nemyslel. Mamka má strašne nízko okno. Otvorila som ho, vzala pištol a vyskočila. Išla som späť do domu, pretože tentokrat som mala pištol. Ale on tam už nebol. Pravdepodobne utiekol zadnými dverami.
Asi po pol hodine prišla mamka. Nevedela som či jej to povedať. Každopádne, chcela som z tej školy odísť. Na druhý deň na angličtine povedal, že každý z nás má spraviť projekt o svojom otcovi a rodokmeni. Celú dobu sa na mňa pozeral. Vedel že mi tak uškodi. Mamky som sa ňho pýtať nechcela, lebo má na neho škaredé spomienky, a bolo by to pre ňu asi ťažké. A teta Angie bola v Nemecku na svadbe svojej kamarátky. Ten projek sme mali spraviť do zajtra, takže som naozaj rozmýšlala, či ten projekt spravím. Keď mi skončila škola, išla som radšej k mojej BFF Anie. Bála som sa isť domov. Ju zrazu napadlo, že sa nemusím pýtať na môjho otca. Môžem si niečo vymyslieť. Nebol to zlý nápad. Vytiahla papier, a hneď sme vymýšlali.
Môj otec, bol 190 centimetrov vysoký. Pracoval ako učiteľ na vysokej škole...
Na ďalší deň v škole sme mali svoje projekty odprezentovať. Keď som svoj odprezentovala, a išla som so žiackou knižkou, pošepkal mi " Ešte si nevyhrála"
