Nakoniec na detektore lži sa ukázalo že som nič nespravila. Tí policajti sa mi neskôr ospravedlnili ale načo mi to bolo.. Za ten čas sa to dostalo aj do novín... Celá dedina si o mne myslela že som zlodejka, a že ma pred väzením zachránil ocko. Aj keď mi to vlastne bolo jedno... nech si myslia čo chcú. Najdôležitejšie je nájsť mamu a Angie. Nepochybujem že sú na rovnakom mieste. A taktiež nepochybujem že ich uniesol učiteľ. V lese sa nenašiel ani on a ani mama. Dokonca ani jeho auto. No teraz som na to sama. Stále neviem či môžem otcovi veriť, keď ho taky zlý človek dokázal tak ovplyvniť, ako viem že to nie je súčasť ich plánu? Čo keď to celé majú dohodnuté. Ale aj tak nechápem, prečo mi to ten učiteľ robí... Na nič som si nespomenula. Ak by mi to sám nepovedal, nevedela by som o čo ide. Bojím sa zaspávať. Bojím sa prechádzať po dedine. Bojím sa niekde ísť, hoci len von s kamarátkami. Bojím sa, pretože nikdy neviem či sa neobjaví a nevezme ma tam kde mamu a Angie. Ak tam vôbec sú. Môžu byť mŕtve. Neviem či dokážem vôbec veriť, že zostali živé. Neviem ani v čo mám veriť. Takto mizerne som sa dlho necítila. Bojím sa veriť každému. Dokonca aj vlastnej rodine. Som sama, a nema mi kto pomôcť.
