... Išli sme pre mamu. No to, čo sa stalo, na to nikdy nezabudnem. Ten dom horel. A po pár minútach aj les. Rýchlo sme utekali do auta, a odyšli. Kým prišli hasiči,a uhasili to, polovica lesa zhorela.
Prišli sme k nám domov. Otec si sadol a povedal. "Chceš bývať so mnou alebo s Angie?" Neviem. Povedala som. "Idem zavolať tvojej rodine. Mali by vedieť čo sa stalo." Asi áno. A ak by ti to nevadilo, pôjdem do izby. "Dobre choď. Chápem že je to pre teba ťažké". Až keď mi to povedal som pochopila čo sa stalo. Prišla som do izby, a v duchu som si povedala. Som sirota. A rozplakala som sa. Nechcela som u otca zostať, nedôverovala som mu. Zachránil ma, ale, proste som ho nebrala ako otca. Keď dotelefonoval, prišiel do izby a povedal. "Pride Angie, a tak si vyber s kým budeš". Povedala som že s Angie. Rozumela mi, a aj ona mne. Pochopil to, povedal dobre, a odyšiel do obývačky.
Prišla Angie. Povedali sme jej, čo sa stalo. Tú to tiež zasiahlo. Ja som odyšla do izby, a oni sa ešte rozprávali. Prišla ku mne Angie a povedala, že je šťastná, že budem bývať s ňou. Ale že budeme bývať u nej v Canade. Má dvojposchodový dom, milého manžela, a čakajú bábätko. Takže budem nevlastná sestra. Ale lepšie ako sesternica. Zbalila som si veci, a odyšli sme. Časom sa ten dom predal. No ja som mala stále pocit, že mamka žije. Neviem prečo, ale stále som cítila že niekde je, a potrebuje moju pomoc.
Jedného dňa...
Páči sa vám zatial 2. Diel? Ak áno, som rada :) :*
