Happiness » n.h.

Kapitola 1

"Poď so mnou." Povedal pokojne po dlhej chvílke pán neznámy. Nechcela som, no jeho mocné ruky boli odhodlané ma ešte dlho držať. Zrazu som si pripadala bezmocná.

Pán neznámy, zatiaľ som mu ešte stále nevidela do tváre sa postavil a zodvihol aj mňa. Potom ma vzal do nejakej veľkej čiernej limuzíny - fakt nenápadné.

Dvere na aute sa zatvorili a ja som sedela oproti tomu chalanovi. Obaja sme boli až do nitky mokrý. On na mňa hľadel svojimi očami, ktoré mali farbu rozbúreného mora. Mal špinavé blond vlasy, na sebe mal oblečenú károvanú košeľu, čierne obtiahnuté rifle, ktoré boli potrhané na kolenách a na nohách mal obuté biele tenisky.

"Čo si to urobil?" Spýtala som sa ho zamyslene a svojími orieškovými očami som si ho premeriavali.

"Asi som ťa zachránil?" Odvetil spýtavo a uprel na mňa svoj zrak.

"Prečo?" Spýtala som sa ho a chtiac-nechtiac som zvýšila hlas.

"Nechcem aby niekto ako ty odišiel z tohoto sveta priskoro." Odvetil a pousmial sa.

"A kto vlastne si?" Pozdvyhla som spýtavo obočie, na čo sa ten chalan začal smiať. Niečo mi snáď ušlo? "Čo?" Otrávene som sa ho spýtala.

"Prepáč." Odkašľal si. "Ty naozaj nevieš?" Spýtal sa ma a ja som prikývla. "Volám sa Niall. Niall Horan ale volaj ma Niall. Som spevák a hrám aj na gitare... poznáš One Direction? Tak tam som aj ja." Predstavil sa mi a usmial sa.

"Počula som... ale nepoznám One Direction. Nie je to moja šálka kávy." Povedala som mu bez záujmu. V skutočnosti mi to bolo ukradnuté. Tých týpkov... veď mi pripadajú akoby spia jeden s druhým.

"A ty mi nepovieš, ako sa voláš?" Spýtal sa ma a usmial sa.

"Naozaj to chceš vedieť?"

"Prečo nie?"

"A prečo áno?"

"Páčiš sa mi." Zasmial sa.

"Ty mne nie." Odvrkla som.

"Veď to sa zmení, baby." Žmurkol na mňa. To ako ho napadlo, že baby...?

"Nevolaj ma baby." Otrávene som ho požiadala.

"Tak ako ťa mám volať?" Spýtal sa ma. Mám na výber?... asi nie.

"Som Darcy." Predstavila som sa mu.

"Máš krásne meno, Darcy, páči sa mi." Povedal a usmial sa. "Môzem ale vedieť tvoje ctené priezvisko?" Spýtal sa ma s úsmevom na perách a jeho oči žiarili ako dve hviezdičky.

"McCartney. Darcy McCartney." Odvetila som a usmiala som sa na neho. "A nehovor takto." Požiadala som ho.

• • •

Ďakujem Vám ľudia za vaše ohlasy pri prvej časti tohoto príbehu. Som rada, že ste mu dali šancu. Viete si predstaviť, ako ma potešilo, keď som ráno uvidela tie hviezdičky a vaše milé komentáre? Ste zlatý, ľúbim Vás. Dúfam, že sa Vám príbeh zatiaľ páči.