Happiness » n.h.

Kapitola 3

Zobudila som sa na pípnutie môjho mobilu. Pozrela som sa na budík pri mojej hlave. Bolo desať hodín doobeda. Dnes som si trochu prispala a vzhľadom k tomu, čo sa včera udialo som urobila dobre.

Načiahla som sa za mojím mobilom, ktorý som mala položený na nočnom stolíku a odblokovala som ho. Mala som jednu správu od nejakého neznámeho čísla. Prvé, čo ma napadlo, že je to len nejaká tuctová sms-ka, ktorá vás informuje o nejakej súťaži, alebo čo... ale potom, ako som ju otvorila som rýchlosťou blesku zmenila názor.

Ahoj Darcy. Rád by som sa s tebou stretol dnes o 3pm. Budem ťa čakať pred tvojím domom.

Čo to do pekla je? Alebo kto? Chce si zo mňa nejaký somár vystreliť? Alebo som tým somárom ja. V posledných dňoch nechápem takmer ničomu.

Obliekla som si tmavú sukňu, košeľu a čierne steely. Sadla som si do obývačky, keď v tom mi niekto zaklopal na dvere. Pozrela som sa na hodinky na mojom zápästí, ktoré ukazovali dvanásť hodín. Opatrne som šla k dverám, pretože som stále uvažovala nad tou jednou blbou sms-kou. Opatrne som otvorila dvere, keď v tom som v nich uvidela blonďavého človiečika, ktorý sa na mňa usmieval.

"Ahoj Lu." Privítala som svoju najlepšiu kamarátku, ktorá ma hneď objala.

"Ahoj Darcy." Pozdravila ma a vošla dnu. Zavrela som za ňou dvere a potom sme si sadli.

"Si v poriadku?" Spýtala sa ma starostlivo a ja som len prikývla.

"No, hej. Ale pozri sa na toto." Povedala som a podala jej môj mobil s tou sms. Lucy sa na ňu pozrela a potom sa na mňa starostlivo pozrela.

"Dúfam, že tam necheš ísť, Darcy." Pozrela sa na mňa karhavo.

"Nie." Zaklamala som. Moja zvedavosť zvíťazila nad mojím rozumom a teraz som bola odhodlaná sa vydať za neznámim.

"Veď preto." Vydýchla si a ja som sa na ňu pousmiala. "Ja som ťa prišla pozrieť len na skok. Musím ísť ešte za bratom." Povedala na jeden nádych a tak ako aj prišla, hneď odišla.

Vždy mi príde divné, že Lucy nikdy nič o svojej rodine nepovie... teda okrem toho, že párkrát zo seba vytisne, že ide za bratom. Potom sa vyparí a ja sa jej nestihnem ani opýtať, ako sa volá. Ale Lucy už poznám ten piatok, zvykla som si.

Čas pomaly plynul a zrazu mi prišla ďalšia sms.

Ahoj Darcy. Čakám ťa dole. Prídi, keď máš čas.

Hneď ako som ju prečítala, tak som si uvedomila, že už sú tri hodiny. Rýchlo som vybehla k oknu. Všetko sa zdalo normálne... teda až na toho čierneho Rovera.

• • •

Ďalšia kapitola je nasvete. Dúfam, že sa Vám páčila, aj keď bola tak trochu o ničom. Ale chcem Vás napínať, aj keď vy už to možno tušíte. Love ya