Burned Mind. (Zayn Malik SK )

VI.

"Nie." Zayn sa zamračil a trochu sa od Lusy odtiahol. Práve ležali u nej na posteli. Zayn ju držal v náručí a v celej izbe bolo absolútne ticho. Až do chvíle kým sa Lusy neopýtala na Zaynových rodičov. Chcela aby im zavolal. Zayna to rozčuľovalo, veľa krát jej povedal že im nezavolá.

"Prečo? Zayn prosím." Lusy naliehala. Veľmi jej na tom záležalo. Stále argumentovala.

"Nie, už som ti povedal že nie! Nemám v pláne im volať. Sami mi povedali aby som sa im neplietol do života. Mala by si s tým už prestať! Prečo sa do toho vôbec staráš??" Zayn zvýšil hlas a prudko sa posadil. Lusy sa tvárila na pár sekúnd prekvapene a tiež sa posadila.

"Pretože mi na tebe záleží!" aj ona zvýšila hlas a zapozerala sa mu do očí. 

"Prepáčte, nechcem vám narušovať vašu prvú partnerskú hádku, ale potrebujem svoj mobil." V dverách sa objavila Miina hlava a vbehla do izby ku svojej posteli kde jej telefón ležal. V dverách sa taktiež obajvila Diana a usmiala sa na nich. Potom obe bez slova odišli.

"Pozri, sú to tvoji rodičia, nemysleli to tak. Boli nahnevaný a smutný zároveň. Zomrela im dcéra, určite mali zmiešané pocity. Tak ako ty teraz. Viem že nad tým často premýšľaš. Viem že im chceš zavolať ale bojíš sa. To je v poriadku. Každý sa niečoho bojí. Podľa mňa by si sa mal odhodlať a vytočiť ich číslo." Lusy pokojne povedala a znova si ľahla objímajúc vankúš. Zayn tam chvíľu sedel a nakoniec bez slova odišiel z izby. Prešiel okolo dievčat, obul si topánky a obliekol si bundu. Na dievčatá len mávol a odišiel preč.

Von si hneď musel vybrať cigarety a jednu si zapáliť. Oprel sa o stenu budovy v uličke a fajčil. Mrzelo ho ako sa zachoval. Po prvý krát na Lusy zvýšil hlas a to sú spolu krátko. Ale na druhej strane dúfal že teraz už tú tému nebude rozoberať. Keď dofajčil, pomalým krokom sa pobral domov, premýšľajúc nad tým čo mu povedala. Všimol si, že po každom stretnutí s ňou len premýšľa nad tým čo povedala. Donúti ho premýšľať.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zayn sedel vo svojej izbe a zízal na svoj telefón čo má v ruke. Sedel takto už asi 5 minút. Len sedel a zízal naň. Nakoniec ho odblokoval a v kontaktoch našiel číslo na pevnú linku ku ním domov. Po poslednom premýšľaní vytočil a čakal.

"Prosím?" ozval sa tenký hlások jeho malej sestry. Musel sa usmiať, nepočul ju tak dlho.

"Ahoj Safaa." prehovoril s úsmevom a čakal na odpoveď.

"Zaaaayn! Mamiiii volá Zayn!" začul a na chvíľku sa hlas vzdialil. Zhlboka sa nadýchol a nervózne klepkal nohou. 

"Zayn?" po dlhšom šušťaní sa ozval jemný hlások jeho matky. Konečne ju počul. Chýbala mu. 

"Ahoj mami." povedal potichu a znova sa usmial.

"Synček, veľmi nám chýbaš. Prosím prepáč nám, nikdy sme to takto nechceli prosím prepáč. Potrebujeme ťa. S otcom potrebujeme svojho syna, Safaa potrebuje svojho staršieho brata a Doniya zase toho mladšieho na hádky." jeho matka sa rozplakala. Ako od šťastia, tak zároveň aj od žiaľu. Zaynovi spadol kameň zo srdca. 

"Príď nás navštíviť. Tento víkend. Prosím, budeme radi." navrhla a Zayn sa tomu potešil. Rád by ich zase všetkým videl.

"Dobre mami, prídem. Prídem. Ale teraz zlož, predtým ako začnem plakať aj ja." Zayn sa zasmial a jeho mama s ním. 

"Maj sa Zayn a tešíme sa na teba!" 

"Aj ja sa teším na vás. Ahoj mami." povedal a s úsmevom zložil. Teraz bol taký šťastný, až sa mu chcelo kričať. Zasmial sa sám nad sebou. Lusy mala pravdu, znova. 

"Zayn? Ty si volal s mamou?" vo dverách stál Liam. Nie že by počúval, ale začul rozhovor keď šiel okolo. Sadol si na posteľ vedľa Zayna.

"Áno, volal. Cez víkend mám ísť za nimi. Povedala že im chýbam a že ich to mrzí." Zayn povedal s obrovským úsmevom.

"To som rád. Môžeš ísť mojím autom, cez víkend nikam nejdem." Liam sa usmial od ucha k uchu. 

"To by bolo fajn, vďaka Liam." Zayn sa tiež usmial a Liam sa pobral na odchod. Pri dverách sa ale ešte zastavil.

"Oh a ešte niečo. Rád by som spoznal to tvoje dievča, keď vidím aký si odvtedy zmenený." Liam sa usmial a opustil izbu. 

Zayn sa nad tým musel usmiať. Liam mal pravdu. Ona bola tým čo ho robilo šťastným. Ona mu pomohla dať niektoré veci do poriadku. Zmieril sa so smrťou jeho sestry, odpustil sám sebe. Dokonca zavolal svojím rodičom. Najhoršie je, že si to uvedomil až teraz. Nakričal na ňu keď mu chcela pomôcť. Vstal z postele a vybral sa za ňou. Bolo mu jedno že je už neskoro večer, musel sa jej ospravedlniť.

Keď sa ocitol pred bytovkou, neváhal a vošiel dovnútra. Zaklopal na dvere a čakal. Dlho nik neotváral až sa nakoniec vo dverách objavila rozospatá Lusy. Obaja boli ticho. 

"Môžem ísť ďalej?" Zayn sa opatrne opýtam a Lusy odstúpila od dverí. Vošiel do vnútra a zastavil v chodbe. Lusy zatvorila dvere a čakala čo Zayn povie. 

"Chcem sa ti ospravedlniť. Pokašľal som to, ja viem. Je mi to ľúto, nechcel som na teba kričať. Mala si pravdu. Prepáč." Zayn jej chybil obe ruky a sklonil hlavu. Lusy nič nepovedala, bola ticho. Po chvíľke mu dala len bozk na pery. 

"To je v poriadku." usmiala sa a pohladila ho po tvári. Zayn sa sklonil a pobozkal ju. Bozky mu vrelo vracala, až sa zmenili na vášnivejšie. Zayn zdvihol Lusy do vzduchu a ona mu omotala nohy okolo pása. Pomalými krokmi sa Zayn presúval do izby, kde Lusy opatrne položil na posteľ. Nadľahol si nad ňu a pokračovali v bozkávaní. Na chvíľku sa odtiahol, aby sa na ňu mohol pozrieť. 

"Si krásna." pošepkal a pohladil ju po líci. Ľahol si tesne vedľa nej a pritiahol si ju k sebe. 

"Volal som s mamou. Cez víkend ma pozvali domov." po dlhom mlčaní Zayn prehovoril. 

"To je skvelé! Teším sa s tebou." Lusy vyhŕkla a usmiala sa. 

"Nepôjdeš tam so mnou?" opýtal sa a dal jej bozk do vlasov.

"Rada by som, ale toto je vec ktorú musíš vyriešiť ty sám." odpovedala a pozrela sa na neho. Zayn nič nepovedal, možno mala pravdu. 

"Mal by som už ísť. Je neskoro." povedal a ruky omotal ešte viac okolo jej tela. 

"Môžeš tu prespať. Baby sú u Harryho a Louisa." Lusy ospalo povedala a pritúlila sa.

"Dobre. Dobrú noc." Zayn zašepkal ale odpoveď už nedostal. Lusy zaspala. Usmial sa a po chvíli zaspal aj on.