Burned Mind. (Zayn Malik SK )

I.

Zayn bol sklonený nad umývadlom a ovlažil si tvár studenou vodou. Rukami sa zaprel o chladný mramor a dlhú chvíľu len sledoval tečúcu vodu. Keď sa prebral zo svojho každodenného myšlienkového tranzu, vypol vodu a zapozeral sa na svoj odraz v zrkadle. Kvapky vody stekali po jeho snedej pokožke a dopadali na lem trička. Až teraz si uvedomil, ako dlho sa o seba nestaral. Ako dlho mu je všetko jedno. Naznačovalo tomu hlavne jeho hustejšie strnisko. 

"Zayn, prosím ťa čo tam tak dlho robíš? Potrebujem ísť do kúpeľne aj ja." Silné ranné búchanie na dvere tiež nezačul už dosť dlho. Vzal z držiaku uterák a usušil si ním tvár. Otvoril dvere od kúpeľne. Liam, Zaynov najlepší priateľ a zároveň spolubývajúci stále pred dverami ešte v teplákoch. 

"Netvár sa takto, prosím ťa. Po dlhej dobe som ťa vytiahol späť do školy a prídeš tam v takomto stave? Vyzeráš hrozne." Liam zomkol pery do tenkej línie a pokrútil hlavou.

"Je mi to jedno, je to len škola." Zayn okolo Liama prešiel do kuchyne. 

"A hlavne som zvedavý čo povieš riaditeľovi, keď sa bude pýtať prečo si nebol v škole skoro tri mesiace..." Liam stále nedal pokoja. Zayna to unavovalo, nemal chuť riešiť takéto veci. Posledné tri mesiace bol skoro stále ticho, uzamknutý vo svojom vnútri. Liamovi neodpovedal, sám nevedel čo povie. Ak si nič nevymyslí tak ho vyhodia. Aspoň bude môcť byť polovicu dňa zatvorený sám v izbe. 

"Zayn počúvaš ma?" Liam prišiel z kúpeľne do kuchyne za Zaynom, ktorý sedel na stoličke a v rukách niečo zvieral. Liam hneď vedel čo to je. Fotka. Fotka ktorú vidí v Zaynových rukách každý deň. 

"Hej..." Zayn zamrmlal ale na svojho priateľa sa nepozrel. 

"Si beznádejný..." Liam pokrútil hlavou a vrátil sa do kúpeľne. Mal o svojho priateľa starosti, takto to nemôže pokračovať...

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

"Pamätáš si čo som ti vravel?" Liam sa opýtal Zayna pred vstupom do riaditeľne, ale on len prikývol. 

"Proste povedz že si bol dlhodobo chorý a že papier od lekára donesieš zajtra." povedal trochu potichšie, aby to náhodou nepočul niekto kto nemal. Liamova mama pracuje ako doktorka v miestnej nemocnici, takže papier Zaynovi môže vypísať, ak ju Liam presvedčí. 

"Tak Zayn, poď dovnútra." zaznelo keď sa dvere otvorili a stál v nich riaditeľ. 

Rozhovor v riaditeľni dopadol dobre. Liam bol nervózny a keď vyšiel z riaditeľne Zayn, zasypal ho otázkami. Keď zazvonilo, obaja sa pobrali svojou cestou. Liam ešte Zaynovi poprial veľa šťastia.

Zayn sa celý deň len potuloval po chodbách, na hodinách nevnímal a čelil nepríjemným pohľadom svojich spolužiakov. Počas jednej z prestávok smeroval ku svojej skrinke ale niečo upútalo jeho pozornosť. Dievča. Stálo neďaleko neho a niečo fotila so svojím fotoaparátom. Mala dlhé blond vlasy a chudú postavu. 

"Ešte som ju tu nevidel." pomyslel si, ale neskôr mu došlo že nebol v škole dlhú dobu. Prišlo mu to vtipné a v duchu sa uchechtol. Stále od dievčiny neodtrhol zrak. Všimla si to a zapichla do Zayna svoje prenikavé modré oči. Letmo sa na neho usmiala.

"Na čo sa to pozeráš?" začul za sebou Niallov hlas. Hlas svojho ďalšieho dobrého priateľa. Otočil sa a usmial sa na Nialla. 

"Niall, dlho som ťa nevidel." chcel Niallovi podať ruku, ale Niall ho vtiahol do vrúcneho chlapského objatia. 

"Ani ja teba braček...Ako sa máš?" druhú otázku sa Niall opýtal opatrnejšie, ale Zayn neodpovedal a otočil hlavu späť na dievčinu.

"Čo si to tam tak pozorne sledoval?" Zaynov blonďatý kamarát sa musel znova opýtať, bol veľmi zvedavý, čo ho tak zaujalo. 

"Na jedno dievča ale zmizla...videl si ju? Je tu nová?" Zayn očami hľadal po chodbe dievča ale márne. Bola preč. 

"Prepáč ale nikoho som si nevšimol." blondiak pokrčil ramenami, potľapkal Zayna po ramene a odišiel.