Stay Strong (SK)

1. kapitola - Aukcia

Bola som tu znova. Tak veľmi som dúfala, že sa už nikdy viac nedostanem na miesto, ktoré mi pripomínalo, ako veľmi mi chýba moja rodina a ako veľmi nenávidím ľudí, ktorí mi toto všetko spôsobili. Vlastne to neboli ľudia. Boli to upíri. Monštrá. Odtrhli ma od rodiny pred tromi rokmi a dodnes ma väznia.

Pozrela som na dievčatá po mojej pravej strane, ktoré sa tu ocitli presne ako ja. Bezradné a bezmocné urobiť čokoľvek. Niektoré z nich neustále plakali a nemala som im to za zlé. Keď som sa na trhu otrokov pre upírov ocitla prvý raz, bola som taká istá. Neprestajne som plakala a nariekala, čo so mnou bude, čo so mnou urobia. Teraz som o tom mala jasný obraz.

Upíri jednoducho unášali mladých ľudí a následne ich predávali na trhu otrokov upírom, ktorí boli ochotní zaplatiť. Mňa uniesli v šestnástich rokoch. V súčasnosti som mala devätnásť, ale cítila som sa na oveľa viac. Poznačená všetkými potrestaniami a krutými poznámkami som sa pomaly vzdávala šance na normálny život a myšlienky, že ešte niekedy uvidím svojich rodičov.

Môj bojovný duch bol nalomený hneď pri prvom pánovi, ktorý si ma kúpil. Bola som u neho jeden rok, ale za ten čas som si toho vytrpela viac než dosť. Neustále som mu odporovala, snažila sa utiecť, zraniť ho, ale nešlo to. Za všetko som bola potrestaná. Ako pamiatka na náš posledný konflikt, tesne pred tým, ako ma predal, mi zostala tenká jazva ťahajúca sa od pleca, cez kľúčnu kosť, až na hrudník. Došla mu jeho trpezlivosť a zdrapil prvú zbraň, ktorú mal po ruke. Nanešťastie to bol nôž, ktorým mi spôsobil hlbokú reznú ranu a tým podkopal moju silu ducha. Hneď potom ma odviezol na trh a vložil do aukcie.

Vtedy som si uvedomila, že sa od upírov nikdy nedostanem a bude lepšie, keď sa budem správať poslušne. Tak sa vyhnem potrestaniu.

U druhého pána to fungovalo. Keď som neodporovala, nestalo sa mi nič zlé. Robila som si svoju prácu v kuchyni či tam, kde ma potrebovali a moja odmena za to bola, že môj pán si ma nevšímal, čo bola výhra vyššej hodnoty ako hocaké peniaze v lotérií.

No rozhodol sa predať polovicu svojich otrokov a do tejto polovice zahrnul aj mňa. Bolo mi to ľúto, lebo som vedela, že sa môžem dostať k nejakému tyranovi, ktorý nemá zľutovanie so svojimi otrokmi. A takí boli väčšinou všetci upíri. Našli sa však medzi nimi aj nejaké svetlé výnimky. Ako napríklad môj terajší pán, ktorý ma sem doviedol, lebo vraj nepotreboval šesť otrokov. Mala som šťastie, keď som sa k nemu dostala, ale šťastie pominulo, ako náhle som sa znova ocitla v tejto obrovskej budove, kde prebiehali aukcie.

Opäť som sa pozrela na dievčatá, s ktorými som stála v jednom úhľadnom rade. Zahliadla som, ako sa do miestnosti začali valiť upíri, ktorí si nás prišli obzrieť ešte pred aukciou ako nejaké výstavné trofeje. Stáli sme čelom k nim, ale všetky sme mali sklonené hlavy. Teda takmer všetky. Nové dievčatá, ktoré nevedeli, ako to tu chodí, sa vyplašene obzerali, čím na seba pritiahli pozornosť potenciálnych kupujúcich.

Nevedeli, že sa nepatrí pozerať upírom do očí, pokým nám to nerozkážu sami. Koledovali si o potrestanie, ale oni chúďatá ani nemali možnosť zistiť, že muži, čo si nás tak neskrývane obzerali, boli upíri. Stvorenia, ktoré donedávna poznali iba z kníh a filmov.

Dievča vedľa mňa tiež patrilo k nováčikom. Mala detskú tváričku, ale myslím, že nebola odo mňa o moc mladšia. Z úst jej vychádzali vzlyky a vystrašene hľadela na tých netvorov, ktorí si nás postupne obzerali. Čím boli bližšie, tým sa viac triasla. Prepadol ma náhly impulz a stisla som jej ruku. Naklonila som sa k nej.

„Upokoj sa a skloň hlavu. Takto na seba priťahuješ ešte väčšiu pozornosť. Ak budeš mať šťastie, vyberie si ťa upír, ktorý nie je taký krutý," šepla som.