Stay Strong (SK)

16. kapitola - Hra

Otočila som sa k odchodu, ale nedostala som ani možnosť vykročiť dopredu. Zvýskla som, keď som pred sebou videla Chaza, ktorý stál medzi rámom dverí a na perách mu pohrával polovičný úškrn. 

Jeho široké plecia vyplnili takmer celý priestor medzi drevenými zárubňami. Svetlo nad dverami dopadalo priamo na jeho mierne sklonenú hlavu. Tvár mal v tieni, ale modré oči mu tak či tak žiarili.

Zle osvetlený, s chladným úsmevom a nemilosrdnými očami vyzeral ako psychopat, ktorý vystúpil z krvavého trileru, kde sa neprestajne chce niekomu pomstiť a zabije každého, kto mu prekazí plány.

Prehltla som výkrik, cúvla dozadu a nariaďovala svojmu srdcu, aby spomalilo svoju prehnanú činnosť. Chrbtom som narazila do zábradlia, ktoré sa tiahlo po stranách kamenných schodov. Ja s Chazom sme stáli na malom balkóne, z ktorého viedli schody do podzemia, priamo do vinárskej pivnice.

Prečo je tu? Nechcel predsa Amy? 

Svojmu splašenému srdcu som mohla rozkazovať, koľko som chcela, ale neposlúchalo ma. Vedelo, že osoby, ktorá stojí predo mnou, sa treba báť. Pretože mi hrozí smrť alebo prinajmenšom bolesť.

Vkročil dnu jedným dlhým krokom a zatvoril za sebou dvere. Týmto činom mi odrezal cestu k úteku rovnako, ako mi uťal prívod vzduchu. Ťažké cvaknutie západky na dverách sa ozvalo do ticha ako výstrel z dela, čo ale spoľahlivo zamaskovalo zvuk môjho srdca. Bola som si totižto istá, že mi s hlasným rachotom padlo až k nohám. Ak sa Chaz priblíži, stúpi naň a mňa trafí šľak.

Podarilo sa mu zamknúť bez toho, že by sa vôbec otočil. Vytiahol kľúčik, ktorý si vsunul do vrecka na nohaviciach a so zákerným úškrnom si po ňom potľapkal, akoby zhabal miliónovú výhru. Mne sa však zastavil dych. Po celom tele mi naskákala husia koža, ktorú mi rozhodne nespôsobil chlad v pivnici, ale chlad vyžarujúci z Chaza.

Keď sa pohol smerom ku mne, neváhala som ani sekundu, presunula sa opatrnými krokmi ku schodom a pospiatky po nich začala zostupovať, aby som ho mala stále na očiach. Jednou rukou som zvierala vyleštené drevené zábradlie pre udržanie rovnováhy. Tú som stratila hneď vzápätí, keď som neodhadla schod a pošmykla sa. Zdrapila som zábradlie oboma rukami, zavesila sa naň a nadobudla stratený balans.

Chaz sa zachechtal, v očiach mu žiarilo pobavenie. Užíval si strach a neistotu, ktorú vo mne vzbudil. Neprestajne som ho nespúšťala z očí. Začal zostupovať jeden schod za druhým. Zámerne to robil pomaly a ležérne, čím sa snažil zvýšiť dosť obrovské napätie, ktoré sa vzpínalo v celej vinárskej pivnici. Veľmi dobre vedel, čo má urobiť, aby nahnal svojej koristi čo najväčší strach a vyvolal bezbrehé zúfalstvo.

Opäť som začala cúvať, pretože sa dostal príliš blízko. Ustupovala som, kým on kopíroval moje kroky a postupoval ku mne. Takisto zo mňa nespustil pohľad a občas mu zrak zaletel do môjho výstrihu. Vtedy som mala chuť prekryť sa rukami, ale nechcela som dať najavo, že ma tým dokáže tak veľmi rozhodiť, preto som mala paže spustené pozdĺž tela so zaťatými päsťami.

Netušila som, ako dlho bude tolerovať môj ústup, ktorý budem naťahovať donekonečna, ak budem musieť. Plány mi však zmaril drevený stôl, do ktorého som narazila zadkom. Rukami som hmatala po jeho hranách. Snažila som sa odhadnúť, aký je veľký a akú prekážku pre mňa predstavuje.

Chaza evidentne omrzela moja vzdorovitosť a rýchlymi krokmi prekonal vzdialenosť, ktorá ho odo mňa delila. Pevne som zovrela hrany stola a presviedčala svoje pľúca, že sú v poriadku, len sa treba zhlboka nadýchnuť. K tomu som sa však neprinútila. Chaz ma jeho prítomnosťou doslova dusil.