Presne o pol roka mám 18. Mala by som sa tešiť. Bohužiaľ, nie je to tak. Nemôžem sa tešiť na niečo, čo ani nemusí prísť. Nemôžem sa tešiť, pretože neviem či tam so mnou budú osoby, ktoré tam chcem mať. Žijem totiž z prítomnosti.
Jess, vstávaj! Je skoro jedenásť a ty stále spíš!
To je mama. Neznáša, ak niečo nie je podľa nej. Má potom pocit, že nič nestíha a všetko sa jej vraj kazí. Ja ten pocit nemám. Ak sa má niečo pokaziť, tak sa to pokazí. Ale v niečom má pravdu. Že je mojou povinnosťou počúvať. A keďže ju tak veľmi ľúbim, tak si tú povinnosť plním.
Dobré ráno mami.
Pozdravila som, keď som vošla do kuchyne.
Ráno? Je skoro obed Jess. Vieš, že nemám rada pozdné vstávanie.
Áno mami, viem, prepáč. Počuj, už sme dlho nikde neboli a tak ma napadlo, no, čo keby sme sa šli niekam prejsť?
Nie Jess, ja nechcem ísť nikam.
Mami bude to len prechádzka. Prechádzky si milovala.
Nikdy mi na túto otázku neodpovie. Ja len chcem aby sa trochu odreagovala. Chcem s ňou znovu zažiť niečo pekné, niečo, na čo budem spomínať, keď mi bude smutno. Niečo, čo ju rozveselí a ja zas uvidím úsmev na jej tvári. To sa však nestane. Dnes je nedeľa a ja sa musím učiť. Máme písomku zo sloviny a k tomu bude určite skúšať z biológie. Neznášam slovenčinu. Je to otravné učiť sa jazyk, ktorý viem od narodenia. Našťastie máme na slovenčine úžasnú profesorku. Dáva hrozne ťažké písomky a chce od nás vedieť všetko úplne do detailov. Oblieka sa hrozne. Jej štýl obliekania je divný, ale každý sme nejaký. Ale inak je úplne úžasná. Ilustruje knihy a vie nádherne maľovať. No dosť o škole. Dnes už toho na práci veľa nemám, ale stále ma trápi mama. Vonku je nádherne. Svieti slnko a je príjemne. A mama sedí zatvorená v izbe a pozoruje stenu. Niekedy to robieva. Trochu ma to desí ale nechcem ju rušiť. No dnes ma to štve. Chcem tam vojsť a vytiahnúť ju z tej tmy. Veľmi chcem aby to bola zase tá osoba, ktorá sa celé dni usmievala a ktorá so mnou počúvala pesničky, tancovala, spievala a .... To všetko je minulosť a ja to nezmením. Bohužiaľ. Mama sa nerada ukazuje na verejnosti. Myslí si totiž, že je škaredá, pretože kvôli chemoterapii nemá žiadne vlasy. Preto nosí vždy šatku. Aj doma. Je mi to htozne ľúto lebo predo mnou sa hanbiť nemusí. Ona si to však nemyslí.
