Menteur

vingt et un

Mal by si asi vedieť, že som opäť v Paríži. Povedala som si, že si sem idem skutočne splniť svoj sen, a nie sa len pripraviť o všetko šťastie, ktoré sa mi v živote dostalo.

Držiac za ruku muža, ktorého skutočne milujem, som sa prechádzala okolo Eiffelovky. Okolo nás lietali holuby a iné vtáčiky. Slnko žiarilo a ja som si uvedomila, že dnes je tomu už ozaj presných päť rokov, čo som ťa spoznala. Ach, ten dvadsiaty prvý máj.

Máj, lásky čas...

Možno sme sa mali stretnúť. Možno som sa mala zblázniť do muža, ktorého som spoznala v meste lásky, počas mesiaca lásky. Možno som sa k nemu mala nasťahovať, svojim spôsobom, krátko po tom, ako sme sa po prvýkrát stretli.

Možno toto bol môj osud a teraz som žila svoj sen.

Mám po svojom boku muža, ktorého milujem, s ktorým dokonca čakám dieťa a s ktorým sa cítim spokojná, čo pri tebe nehrozilo.

Celý ten čas si mi len klamal do očí, ktoré si zaslepil láskou. Láskou, ktorú som pokladala za pravú, avšak pritom bola falošná ako tvoj večný úsmev na perách.

Si klamár, falošný zbabelec, a poviem ti jedno. Už ťa nemilujem.

FIN.