Menteur

vingt

„Zvládneme to. Spoločne. Ako vždy," vravela mi sestra a popri tom mi hladila dlaň.

Nachádzali sme sa v tom istom hoteli, kde sme strávili romantickú noc s riadnou štipkou vášne. Najskôr som odmietala ísť sem, ale napokon som mohla byť rada, že sa mi sestra odhodlala zaplatiť ubytovanie, pretože som nemala nič. Ani peniaze, ani dieťa, ani seba samú. Aj tá známa Denisse sa kdesi stratila.

„Verím ti," pokúsila som a o úprimný úsmev, a vieš čo? Vyšiel mi!

Rada na túto chvíľu spomínam, pretože vtedy sa mi od mojej sestry dostala obrovská dávka nádeje, ktorá mi vštepila aj kúsok optimizmu do ďalšieho života. Odrazu som bola pripravená žiť a ísť ďalej.

„Som živím dôkazom toho, že ani splnené sny občas neprinášajú to sladké ovocie. Život nám vždy ukáže, že niekde robíme chybu, že sme len úbohé stvorenia vládnuce svetu," povedala som Clarrise a tá sa na mňa smutne, ale tiež so štipkou optimizmu, usmiala a následne som sa ocitla chúliac sa v jej náručí.

Naučila som sa, že rodinné puto je to najviac. Žiadna láska, žiadni muži. Nehovorím, že som na mužov zanevrela, ale povedzme, že si vztýčil vlajku značiacu „POZOR!".

Poznámka autora:

Zajtra už posledná a poďakovanie :)