Menteur

douze

Matku skoro porazilo, keď jej sestra oznámila, že som tehotná. Najskôr bola názoru, že mám okamžite prísť domov, ale potom jej došlo, že nie je najlepším nápadom, aby som tehotná letela až do Anglicka. Stačilo, že sestra letela z Ameriky, nie?

Napokon sa rozhodla, že nás príde aj s Clarissou navštíviť do Paríža. Ešte teraz si pamätám na tvoj ustráchaný výraz, keď som ti túto informáciu oznámila.

Povedz mi, čoho si sa bál? Toho, že ťa moja mama zabije, keď uvidí muža, ktorý nabúchal jej dcéru bez toho, aby jej navliekol zásnubný prsteň na ruku? Bál si sa, že ťa obe prekuknú? Že prídu na to, aký si klamár?

Úprimne? Poviem ti len toľko...

Je mi ľúto nášho dieťaťa skrz toho, ako napokon skončilo. Tá prázdnota, ktorá ma denno-denne sprevádza ma už doslova mučí. Zomrelo vo mne dieťa! Chápeš? Zahynulo vo mne!

Ale zase na druhú stranu musím uznať, že by mi ho bolo ľúto ešte viac, keby žilo. Pretože ja sama by som nedokázala žiť s pocitom, že mám za otca takého odporného idiotského klamára, z ktorého by mi bolo skôr na grc, než by mal vo mne vzbudzovať rešpekt.