Zmutovaný inštinkt ¤časť prvá - Mutácia¤

Kapitola 10

Buchnutie dverí za Thomasom ma akoby zázračne prebudilo z toho divného tranzového stavu v akom som bola. Poobzerala som sa okolo seba a až vtedy mi začalo dochádzať, čo som spravila a povedala. Ja som ho naozaj vyhodila? Hmmm dobrá práca Elishabeth! Konečne chlap, ktorý sa ti páči a vyzerá to tak, že aj ty jemu a ty ho jednoducho pošleš do p...purkyňova. Pomyslela som si a začala si nadávať. Keď som sa ako tak upokojila, začala som rozmýšľať, či ma ešte bude chcieť niekedy vidieť. Teda okrem práce. Aby som zahnala tieto myšlienky, povedala som si, že sa pôjdem pozrieť po dome. Napadlo mi, že by som sa mohla ísť pozrieť na povalu, že možno tam nájdem odpovede na svoje otázky, ktoré mi Leonard ešte stále odmietal zodpovedať. Vcelku mi toho Leonard nepovedal veľa a ja som chcela vedieť všetko. A hlavne zistiť, či to, čo povedal o mojich rodičoch, bola pravda.

Ako som sa tak blížila k povale, uvedomila som si, že som na nej nebola dobrých 16 rokov. Vlastne som na nej bola iba raz. Uvidela som tam obriu pavučinu a za mnou zavŕzgala podlaha, tak som sa zľakla a vyhlásila, že tam už nikdy nevkročím, lebo tam straší a žijú tam obrie pavúčie monštrá. Odvtedy som sa odtiaľ držala ďalej. Aj keď som už bola staršia a už som nemala strach z pavúkov, nemala som z toho, že by som tam mala ísť dobrý pocit. Akoby mi niečo hovorilo, že tam nemám ísť.

Až doteraz.

¤¤¤

Stiahla som zo stropu schody na povalu a pomaly po nich začala vychádzať. Vyšla som až hore, zasvietila som a miestnosť sa ožiarila. Zažmurkala som, aby sa moje oči prispôsobili tomuto svetlu. Pomaly som sa porozhliadala okolo seba. Stála som v strede miestnosti, ktorá vyzerala, akoby ju každodenne niekto používal. Žiadne známky prachu, alebo pavučín. To je divné. Ako som sa tak obzerala, zaujala ma veľká kopa niečoho v ľavom rohu. Vyzeralo to ako kopa krabíc, ale boli prekryté plachtou. Možno to je iba starý gauč, pomyslela som si. Opatrne som našľapovala na drevenú podlahu a prešla až k tej kope. Cestou k nej som míňala vrecia s mojimi starými hračkami a oblečením. Musím si to tu niekedy poriadne poobzerať.

Keď som sa dostala až ku kope, stiahla som plachtu. Predomnou sa objavili škatule. Každá na sebe mala nejaký nápis a boli plné kníh. Najviac ma zaujala škatuľa s nápisom "N+E: VYSOKÁ". Otvorila som ju, ale tiež bola len plná kníh. Vybrala som tú, čo ležala úplne navrchu krabice. Otvorila som ju a zistila som, že to bol fotoalbum. Pozerala som si fotky na ktorých boli moji rodičia ešte mladí. Pred univerzitou, na intráku, v triede, ale na fotografiu v labákoch som pozerala najdlhšie, v pozadí bol totiž veľmi zreteľne vidieť aj Leonard, ktorý robil nejakú grimasu. Teraz som sem však neprišla kvôli fotoalbumom. Našla som pri krabiciach nejakú tašku a album som si dala do nej. Pozriem si ho neskôr.

Vyberala som ďalšie knihy, ale väčšina boli len učebnice chémie, zošity z cvičení alebo obyčajné s poznámkami. Keď som bola asi v polovice krabice, našla som diplomy mojich rodičov. Obaja mali červené. Porovnala som si dátumy. Na oboch bol rovnaký. Prečo mi potom Leonard povedal, že otec mal už po výške? Oba diplomy som si tiež vložila do tašky. Opäť som vytiahla nejaké učebnice, ale na spodu krabice som našla zošit, ktorý vyzeral úplne inak ako tie ostatné. Bol úplne čierny s bielou nálepkou v presnom strede. Na nálepke bol nápis: Denník e... ďalej sa to nedalo prečítať. Otvorila som teda zošit, alebo denník, alebo čo to bolo na prvej strane a tam bol znova názov na troch riadkoch.

Denník experimentu

GAMA EPSYLON

Crossmayer, Sholen, Yglecz