Aj my máme právo byť šťastný..

2. kapitola - dúfam že to je iba zlý sen...

Na druhý deň som sa zobudil, našťastie už s lepšou náladou. Včera som mal chuť vraždiť každého, koho čo i len uvidím alebo započujem ( samozrejme Thomas bol výnimka ). Zišiel som dolu na raňajky. Thomas už bol hore a varil ako odušu. Predsa len.. Bolo to jediné čo ho upokojovalo. Podišiel som k nemu a objal ho zozadu. Nedalo mi to a začal som si značkovať jeho krk. Slastne vzdychol a náhle ma mierne odtlačil.
Vraj: "ak budeš ešte chvíľku dobiedzať tak skončíme v posteli.. Ale hladný."
Letmo ma pobozkal a vrátil sa naspäť k vareniu.
Je tak sexy keď sa hnevá!!
Pobral som sa si ešte trochu zdriemnuť a v tom mi zvibroval mobil. A sakra.. Šéf!
"Áno?"
"Ahoj John, potrebujem s tebou niečo súrne vyriešiť. Vyhovuje ti stretnutie v mojej kancelárií o 20 minút?"
"V poriadku.. Budem tam..," s napätím som zavesil.

Po ceste do firmy som premýšľal, čo môže odomňa súrne potrebovať najvyšší šéf elektrokomunikačnej firmy.
Zaparkoval som na svojom obvyklom mieste.
O 5 minút už som stál pred dverami kancelárie a nervózne som klopal nohou o podlahu.
"Ahoj John. Presne načas. Posaď sa u mňa," nesmelo som sa usadil na masívnej koženej pohovke.
"Chcel som vás iba požiadať o jednu maličkosť. Dobre viete že ste moja pravá ruka. Pred pár dňami mi prišla zmluva v ktorej stálo, že nemôžme zamestnávať gayov. Chcel som vás poprosiť iba o to, aby ste mi oznámili keby ste o nejakom v našej firme vedeli. Spolieham sa na vás John."
Cítil som sa ako keby mi niekto vlepil facku. On, ma požiadal .. Ako jediného gaya v celej firme aby som dohliadal, aby sa žiadny v našej firme nenachádzal. Absurdnosť! Prišlo mi zle.
"Áno rozumiem. Budem sa snažiť. Ak ma ospravedlníte už by som mal ísť. Dovidenia."
Rýchlo som vstal a zabuchol za sebou dvere. Zviezol som sa po klzkej stene až na zem. Zrazu som začal mať výčitky svedomia. Ak už som férový a šéf sa namňa spolieha, mal by poznať pravdu. Aj s rizikom že ma vykopne.
Nabudil som sa, vstal som a znovu som zaklopal na dvere. V sekunde sa otvorili ako keby čakal, že sa vrátim.
"Pán Collins, mám potrebu vám niečo oznámiť."
"Posadte sa, počúvam."
"Ja som g..."
"Nie! Nič nehovorte. Všetko viem iba som vás držal v napätí a bral som to ako zámienku aby som vás dostal do mojej kancelárie."
"A načo iné ma potrebujete?"
V tom namňa skočil a začal mi rozväzovať kravatu. Strhával zo mňa oblečenie. Bránil som sa, ale fakt že je silnejší bol pravdivý.
Keď už som mal na sebe iba trenky a ústa zalepené extra silnou páskou, postrčil ma na pohovku a začal mi ich sťahovať. Pricvakol si ma kolenom a začal si rozopínať opasok. Ten nechutný starý sliziak..
Silno do mňa vrazil.. ( ešte že ho mal malý inak by som asi zomrel od bolesti ). Pred očami mi prebehol snáď celý môj život. A myslím že keď vyjdem z tejto miestnosti, pôjdem spáchať samovraždu. Že sa nehanbí.. Čo nato povie Thomas keď to zistí?
S ním samým som ešte nesexoval a teraz si to tu rozdávam s mojím šefom.. Ale.. NEDOBROVOĽNE!
Začul som vrzgot dverí, v momente som sa obrátil a vo dverách stála.. Naša kolegyňa..
Videla ako ho domňa vráža a zostala zhrozená. Odpľula si na prah dverí a zhnusene sa obzrela.
Vytrhol som sa z jeho pazúrov a s nohavicami na kolenách sa rozbehol za ňou. Po ceste som si strhával z úst šatku keď som ju dobehol.
"To nie je tak ako si myslíte. On ma chcel znásilniť!"
"To hovorte niekomu inému a nie mne."
Na plece mi niekto poklopal. Otočil som sa a tam....

Ľudia moji, tu máte ďalšiu časť. Dajte mi vedieť či vás to baví, teda či sa mi to oplatí ďalej písať :) a stále platí že sa poteším za každý vote a názor :)
Ahojte :)