Legenda hovorí, že ho založili v roku 753 pnl. bratia Romulus a Remus. Romulus zabil pri roztržke Rema a stal sa prvý kráľom v Ríme. Mesto Rím vzniklo spojením 7 osád na 7 pahorkoch nad riekou Tiber okolo 8. storočia p.n.l. Založili ho kmene Italikov. Jeho vznikom sa začínajú písať dejiny veľkej Rímskej ríše.
1.Obdobie kráľovstva
-datuje sa od 753p.n.l. až do roku 510p.n.l.
-na čele kráľovstva stál kráľ, ktorý vládol do smrti a bol zároveň najvyšším vojenským veliteľom i cirkevným predstaviteľom
-kráľ mal svoj poradný orgán, ktorý tvorili starší predstavitelia významných rodov (senát). Všetci slobodný obyvatelia sa smeli zúčastňovať snemu, kde sa rozhodovalo o verejných veciach. Miestom zhromažďovania bolo Forum Romanum.
-obyvatelia v Ríme sa deleli na Patriciov (právoplatní občania, potomkovia aristokratov, rozhodovali o riadení štátu) a Plebejcov (z lat.plebs-ľud, občania bez politických práv, remeselníci, roľníci)
2.Obdobie republiky
-datuje sa od roku 510p.n.l. až do 27.p.n.l.
Je obdobím, ktoré sa začína vyhnaním posledného etruského kráľa Tarquinia Superba. Začiatok tohto obdobia je poznamenaný zložitou situáciou, ktorá vznikla medzi patriciami a plebejcami. Dôvodom týchto nezhôd bola reforma Servia Tullia. Plebejci podľa tejto reformy nemohli zastávať úrady. Plebejci sa dožadovali svojich práv a viackrát protestovali. Ich protestom bolo, že opustili mesto Rím čoho následkom bolo oslabenie hospodárstva, lebo nemal kto pracovať na poli a nemal kto vyrábať výrobky každodennej spotreby. Tieto odchody sa nazývali secesie. Protestovanie sa im vyplatilo. Získali vlastný úrad - tribúna ľudu a dosiahli spísanie zvykového práva zákonov 12 tabúľ. Tribún ľudu mal právo veta /zakazujem/ - toto právo využíval vtedy ak sa mal prijať zákon, ktorý znevýhodňoval plebejcov. Tak si plebejci vybojovali zrovnoprávnenie. Vznikla nová vrstva nobilita, ktorá bola zložená z najbohatších patriciov a plebejcov
3.Obdobie cisárstva
-datuje sa od roku 27p.n.l až do 476n.l., čiže až do rozpadu západo-rímskej ríše
-delí sa na principát a dominát
Vestálky- kráľovské spoločníčky
Vestálky predstavovali zbor šiestich kňažiek v starovekom Ríme , ktorý bol pôvodne pod právomocou kráľa (rex), v historickej dobe však spadal pod právomoc najvyššieho pontifika.
Vestálky nastupovali do svojho úradu vo veku 6 rokov. Pod hrozbou trestu smrti si museli zachovať svoje panenstvo a zotrvať v úrade najmenej 30 rokov. Bývali spoločne v dome (atrium Vestae) vedľa Vestinho chrámu na rímskom fóre.
Vestálky vystupovali na verejnosti ako jedna právnická osoba, ktorú predstavovala Najvyššia vestina Panna . Jej úlohou bolo zastávať domáce práce v dome kráľovom, neskôr vo Vestinom chráme. Tu sa vestálky starali o posvätný oheň, pripravovali z novej úrody pokrm pre obrady (mola salsa), čistili chrám a i.
Právne postavenie vestálok upevnil Augustus , v cisárskej dobe im pripisovali mimoriadnu náboženskú moc.
Odev
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
