Another Demigod Story

5.kapitola

Všetci sa rozdelili do týmov ktoré práve Chierón vyhlásil. S úškrnom a privretými očami som sa pozrel na Claud.

"Tak teda, prajem vám veľa šťastia! Aj keď vám bude na nič...tak či tak vyhráme my!" provokačne vyslovím tieto dve vety a krátko nadvihnem obočie. Claudia sa zasmeje.

"No neviem neviem kto to tu prehrá! Keď vám poriadne nakopeme zadky, nechoď sa vyplakať ku mne!" vyplazí mi jazyk a odbehne do davu Červeného týmu. Pokrútim nad ňou hlavou a vyberiem sa ku Modrému týmu. V dave vyhľadám Mel.

"Čau červenovláska," len tak mimochodom ju pozdravím.

"Jéj Nik! Ahój!" poteší sa dotyčná a vrhne sa mi do náručia. Zasmeje sa mi do pleca a odtiahne sa odo mňa. Ja sa iba široko usmievam.

"Tak čo? Pripravená vyhrať Boj o vlajku?!" pichnem ju do brucha a ona zapíští a nadskočí na čom sa ja z chuti zasmejem.

"Jasné! Ale teraz by sme mali počúvať tamtých," pousmeje sa a ukáže niekam do stredu celej tejto grupky. Tak sa teda pretláčam až do úplného stredu a keď zočím ľudí v strede naježím sa. Prečo práve ONI!??

V strede na vedúcej pozícií Modrého týmu hrdo stoja Aténine dvojčatá, Astoriovci. Ronald a Maya. Vyzerajú úplne identicky! Teda až na ich pohlavie. Biele rovné vlasy, šedé bystré oči, bojový postoj a úškrn na tvári. Zaškrípem zubami a oni sa ku mne nenávistne a zároveň pobevene otočia.

"Ááá, Nicolas Jackson! Modrý tým nám prišiel nejaký moc dobrý. Ale teda, to výťaztvo vo vrecku nemáme ako sme sa mylne domnievali, Maya. Veď je s nami v týme táto nemožná bylina!" posmešne si ma premeria Ronald. Prižmúrim oči.

"Áno áno, presne tak! Opováž sa nám niečo pokaziť!" vyštekne po mne Maya.

"Myslím, že som vo všetkých ohladoch omnoho lepší ako vy dvaja dohromady..." odvrknem. Chcú niečo dodať ale Joe na dvojičky pobúrene zakričí :

"Hej! Plánujte taktiku a nevykecávajte sa!!" vďačne sa na neho usmejem a on mi iba opätuje pohľad.

"Takže táborníci!" zvučne zahučí Maya a tým si získa pozornosť celého Modrého týmu. "Neviem ako vy ostatný, ale my plánujeme vyhrať! Takže preto navrhujeme takýto plán..." slovo prevezme Ronald.

"Aténine deti sa rozdelia na polovicu. Jedna pólka pôjde do útoku a tá druhá bude tesne pri vlajke a bude ju chrániť. Čakajú, že vlajku umiestnime na Diovu päsť, a preto ju umiestnime kúsok za ňu, nech sú prekvapení. Deti Afrodity budú v strednej línií, keby sa nejaký dostali cez útok, čo sa aj niekto dostane, vy ich aj s potomkami Demeter zadržíte. Teda okrem Nicolasa, ktorý bude brániť vlajku. A deti od Dioníza, pár z vás bude v útoku a ostatný v okolý vlajky. Takže všetci viete kde byť?! Dobre! Hlavne to nepokazte a nedovoľte im vziať našu vlajku!!!" vykríkne Ronald a celý Modrý tým spustí bojový pokrik a následne sa každý rozbehne na svoje miesto.

Ja ale pomaly kráčam. Pche! Viem, že ma tý dvaja nemajú radi, ale toto snáď nie je možné! Veď som vynikajúci bojovník!! Odfrknem si a trochu pobehnem. Keď už som na takej pozícií akej som, aspoň budem svoju úlohu vykonávať najlepšie ako zvládnem.

Keď dorazím ku Diovej pästi, veľkej hromade kamenia, prikrčím sa za ňou ku vlajke. V ruke držím starý, ako-tak fungujúci táborový meč a popiskujem si. Z diaľky počuť hluk boja, o ktorom samozrejme nič neviem keďže trčím ti vzadu! Od zlosti zahučím a meč zapichnem hlboho do zeme. Všetci naokolo na mňa otočia svoje hlavy a čudne na mňa pozerajú. Dám ruky do obranného gesta a pomaly vytiahnem meč zo zeme. Ďalej sa venujem svojej činnosti, nič nerobenie! Lenivo postávam bokom a snažím sa nevybehnúť smerom ku vlajke Červeného týmu. Mám strašne silné nutkanie vybehnúť do prednej línie a musím sa veľmi ovládať, aby som to nespravil.