Another Demigod Story

3.kapitola

Nechápavo sa pozriem nad seba aj okolo seba, ale nič nevidím. Neviem, čo všetkých ostatných tak ohúrilo. Nechápavo na všetkých pozerám a idem sa prepadnúť od hanby. Je tu dosť veľa ľudí a všetky páry ich očí sú upriamené na mňa.

Pozriem na Claudiu a jemne sa zmaračím, ale ona sa tvári presne tak ako všetci ostatný, možno ešte prekvapenejšie. Pokrútim hlavou a zvesím plecia.

"Čo sa pre boha stalo?!" opýtam sa dosť hlasno aby to všetci počuli.

"Pf! Určili ťa, hlupák." prehovorí veľmi pekné dievča s melodickým hlasom. Je to bruneta s rovnými vlasmi zhruba po plecia. Tvár má aj z takejto diaľky nezvyčajne peknú. Modré oči s odtieňom zelenej na nej vyzerajú veľmi pekne. Keby to nepovedala tak pohŕdavo, prišla by mi aj milá aj pekná. Ale vyzerá byť tak trošku namyslená. Dievča vedľa nej nad ňou pokrúti hlavou a zamračí sa na ňu. Tá namyslená vysunie bradu ešte vyššie a tá druhá si vzdychne. Potom sa na mňa usmeje. Tvár má ešte krajšiu ako tá prvá, ak sa to teda vôbec dá. Má čisto modré, belasé oči, ktoré jej žiaria v tlmenom svetle ohniska a rovné červené vlasy má tak trošku do hneda. Má ich veľmi dlhé, možno až po pás. Taktiež má jemnulinké pehy a veľmi milý výraz. Nie ako tá horenoska vedľa nej. Dokonalý hlas tej červenovlásky sa rozozvučí po celom priestore, keď ku mne s úsmevom prehovorí :

"Tvoj božský rodič sa k tebe prihlásil. Máš božskú mamu, samú Demeter!"

Odrazu sa všetci poklonia. Zaklipkám očami a kým sa stihnem spamätať opäť sú všetci znovu na nohách.

"Dobre, dobre!" zahučí Cheirón, "Poprosím ťa, Amelia, vezmi tuto Nicolasa a Sally do Demetrinej ubikácie a všetko im vysvetli. My ostatný môžeme pokračovať v speve!" zavelí kentaur a tak sa aj stane.

Po schodíkoch schádza dole Amelia. Má blond vlasy a má ich také kučeravé, že také niečo som ešte nevidel! Má ich vcelku dosť dlhé. Na tvári ma obrovitánsky úsmev a oči má až strašidelne podobnej farby ako ja, ako tráva. Je celkom opálená, teda nie je úplne bledá a už z diaľky na mňa so Sally máva. Keď k nej prídem, zistím, že je veľmi maličká a taktiež má peknú postavu. Uškrniem sa.

"Ahojté! Ja som Amelia! A vy ste Nicolas a Sally, že?" veselo rozpráva, až tak, akoby spievala, "Tak poďte!" pokynie nám rukou, aby sme ju následovali a ona začne kračať do tmy. Kráča tak ladne, že to vyzerá skoro akoby tancovala. Chytím Sally za ruku a vykročíme za ňou.

"Takže ja som taktiež dcéra Demeter, ako ty! A mám 15 rokov. Teraz si v Tábore polokrvých, tu sa polobohovia vycvičijú a my prave mierime do tvojho nového domova! Budeš s nami spať a jesť, inak sa môžeš stratávať aj s deťmi iných bohov. Zajtra za svetla ti tu urobím prehliadku! A ak nebude tvoja kamarátka ešte určená, tá čiernovláska...ako sa to len volá? Hmmm, Nadia? Nie nie! Claudia áno mám to! Claudia! Tak aj jej spolu s tebou! Už zajtra tu budete poznať každé zákutie či rožtek, a to vďaka mne! A samozrejme aj tuto malej Sally spravím s vami prehliadku!" hovorí stále veľmi nadšene a pohladí Sally po vláskoch. Moja malá sestrička sa zasmeje. Vďaka svojej veselosti mi toto dievča ihneď padlo do oka a myslím, že aj Sally si ju za tú chvíľku obľúbila! Veď ona priam prekypuje pozitývnou energiou!! "Bol si pomerne rýchlo a skoro určený. Niektoré deti tu môžu byť aj roky a nikdy nemusia byť určené. Takže máš šťastie! Vieš kto je Demeter? Čoho je bohyňa a tak?" opýta sa ma a premeria si ma svojimi veľkými všímavými zelenými očami.

"Nó, ani nie. Poznám ten príbeh o jej dcére Persefone a Hádovi, ale inak toho moc neviem," nervózne sa usmejem. Všimla si moju nervozitu, viem to!

"Ách! Žiaden strach! Som tu od toho aby som ti všetko povedala!" buchne ma päsťou do pleca a zaškerí sa, vďaka čomu sa ja uvoľním. "Takže Demeter je bohyňa plodnosti, zeme, roľníctva, kvetov, rastlín, jedla...je bohyňou všeličoho! Občas ma navštívi v snoch. V snoch navštevuje ešte dve jej deti, Malcolna a Katie, ale inak už nikoho iného z našej ubikácie. V Demetrinej ubikácií nás je šesť, no teraz osem! Taktiež ešte nikomu nedala nijaký predmet, dar, čo mi je ľúto, ale čo sa dá robiť?" odrecituje Amelia veselo a odrazu zastane. Skoto narazím do akýchsi dverí akéhosi domčeka. Ona sa trochu zachichoce, ale iba na chvíľku. Položím ruku na kľúčku, ale nejaká ruka už na nej je. Keď si uvedomím, že Amelia práve otvárala dvere a mala ruku na kľúčke, keď som ja dal ruku na kľučku, rozpačito a rýchlo presuniem ruku za chrbát, akoby som sa popálil.