ČAsť venovaná NinDoubkov :) Veľmi veľmi veľmi si ma potešila :3
V minulej časti :
Zmätok ktorý ovládol chodbu bol takmer hmatateľný. Všetci kričali a triasli sa. Moje nohy sa vydali na útek a sním aj celé moje telo. "Pred problémamy sa neuteká destiny" jeho hlas sa opäť rozoznel v mojich ušiach predtým ako som zakopla a ocitla sa na zemi. "No do riti" rukou som si zakrila ústa , keď som si uvedomila čo všetko som spôsobila.
Sedela som v triede a celá sa triasla. Vedela som, že som to posrala. Ľudia okolo mňa nevraveli o ničom inom ako o "zvláštnom a nevysvetliteľnom" jave , ktoreho boli súčasťou. "Destiny , si v pohode? " pozrela na mňa Karla, triedna šprtka a prameň mastných vlasov si zastrčila za ucho. "Áno. Všetko je v úplnom poriadku" šepla som a sledovala Mr.Downa ako aj napriek nepozornosti vysvetľuje učivo. Riaditeľka Higinsová ohraničila celé miesto chaousu žĺtou páskou a čakala na políciu. Aj keď tá, jej povie to čo sama vedela. Nič.
"Bum,Bum" hlasným buchotom niekto zaklopal na dvere triedy. Všetky hlavy sa otočili smerom až na mňa. Môj zrak som mala zapichnutý v lavici dovtedy, kým sa dvere neotvorili a nepocítiľa som studený vánok na mojej ruke. Zima mi vystrelila do celého teľa vďaka čomu som sa začala triasť. Bol to chlapec ktorému z očí sršali plamene . Boli tmavé, skoro čierne a v momente ako sa náš zrak stretol prešla mnou temnota. Aj napriek týmto pocitom som cítila pokoj. Žiadne myšlienky. Nepočula som nikoho. Iba kľud. Prvý krát som sa nemusela sústrediť na ovládnutie svojej hlavy. Iba som sedela ako normálna teenagerka v mojom veku a v mojej hlavy nevírilo nespočetne veľa myšlienok. AJ napriek tomu ako som veľmi chcela, nedokázala som svôj zrak odtrhnúť od zdroja môjho pokoja.
"A ty si ? " Prehodil Down a poškriabal sa na lisovacej sa plešine. Na to že mal Pán profesor Down sotva 40 , bol celkom plešatý. šedivý a vráskavý. Chápala som prečo. Má štyry deti o ktoré sa stará sám pretože ho manželka opustila a zobrala si Zmrzlinára Toma ktorý bol zároveň jeho najlepší kamarát . Jeho najstarší syn David fetuje,kradne mu peniaze a je v nejakom uličníckom gangu ktorý kradne autá a peniaze dôchodcom. Kayla, jeho 16 ročná dcéra nechodí do školy pretože ju odtiaľ vyhodili. Trikrát. A ďalej má dvoch 12 ročných synov. Dvojčatá. Sú to uličníci ktorý nevedia čo oddobroty. Sama som mala šancu stretnúť ich v nákupnom centre skadial ich s krikom vyhodili.
"Justin Bieber. " odpovedal chlapec ale nespustil svôj pohľad z mojích očí. Takže Justin Bieber. Pekné. Až vtedy , keď som uhla pohľadom a prezrela si ho pochopila som všetky vzdychy okolo mňa. Bol to ten najsexi chalaň akého som kedy videla. Dlhé špinavoblonďavé vlasy vyčesané do hora a mierne rozstrapatené z čiapky ktorá sa nachádza takmer na konci jeho hlavy . Tmavohnedé očí ktoré sa skôr podobajú na hnedý uhol a bacuľaté rúžové pery. To čo ma pravdepodobne najviac zaujalo boli jeho tetovania pocelých jeho rukách ktorè sa spájali do jedného veľkého obrazca zrejme aj na jeho chrbte.
"Fajn Bieber, sadnite si do poslednej lavice v druhom rade" odpovedal nezaujato a opäť začal vysvetlovať chemické vzorce. Áno , posledná lavica v druhom rade sa nachádza hneď vedľa tej mojej pri okne. V momente ako som opustila pohľadom Justinove teľo začala som sa triasť a počula som opäť mnoho myšlienok narážajucích na to aký je sexi. Viac ako pred rokmi. Veľa narážkam som nepochopila, možno preto lebo som sa sem presťahovala "nedávno". Z mikini som si vytiahla Ipod a do uší strčila slúchadla . Vyhľadala som jednu z mojich obľúbených. Sail od Awolnation a hlavou tancovala do ritmu piesne. Jedno žduchnutie. Druhé.
"Čo je ?! " vykríkla som šeptom a hlavu natočila smerom odkiaľ ma niekto vyrušil. Slúchadla som si vybrala z uší a natočila hlavu. Bol to on . Bieber.
"Nič. Iba mi máš na doma požičiať Biológiu. " odfrkol otrávene no jeho hlas bol niečo ako melódia krásnej piesne. Takej akú som počúvala keď som nemala depresívne obdobie.
"Uhhm . Prepáč . Myslela som si že si Candy. Tu máš. Zober si ho hneď" podala som mu zošit aj učebnicu a pozrela sa na odretú lavicu.
"Díky" odpovedal a zdvihol sa v momente ako zazvonilo. Bolo to akoby to mal nacvičené. Proste sa postavil zároveň so zvonením presne ako Edward v Twilighte ...IBaže on bol kúzelnejší aj napriek tomu že nebol upír. Alebo ?
Dnes je tu taká úplne mega oničom . Ja , hanbím sa za ňu. Neukameňuj te ma že po takej dlhej dome som nestihla niečo lepšie ale vážne. ABSOLUTNE sa mi nechcelo písať. Urobila som to iab preto aby ste mali čo čítať a čo najskôr sa pokúsim pridať. Tie čo píšu chápu že niekedy máte také obdobie že keď je čas nieje chuť a keď je chuť nieje čas a tak sa vám naozaj osrpavedlňujem. :(((
ČTEŠ
The Secrets
Fanfiction"Môj osud je ale rozdielny od vašich. Je iba pár takých ako ja. Vyvolených. Tých zázračných.Pre väčšinu je moja schopnosť darom, pre mňa je prekliatím." "Som Destiny. Celým menom Destiny Brave Parker a toto je môj príbeh ......
