Behom som prerážala dav ľudí na školskej chodbe hľadajúc jediného chlapca ktorý mi mohol dať odpovede, Ako že sa cítim tak zvláštne v spoločnosti jeho a Justina? Čo všetko vie o Kateinej smrti ? Ako je možné že je taký ako ja ? Vtedy,keď som utekala okolo uličky vedúcej do jedálne zbadala som Biebera. Sedel na zemy s hľavou v kolenách a jeho teľo sa triaslo. Aj napriek tme som dokázala rozpoznať oblečenie ,zašpinené hlinou. Vtedy svoj nenávistný pohľad zodvihol avšak neunúval sa postaviť. Pomalými krokmi som prechádzala k jeho teľu obávajúc sa o seba. Čo ak je tento muž naozaj nebezpečný ? Zatiaľ o ňom neviem veľa. Je divný a zatrpknutý. Avšak z rozprávania ostatných (alebo skôr z pochodu ich myšlienok) viem,že sa zmenil. Kedysi bol vraj zhovorčivý,veselý chlapec ktorý nikdy nemal núdzu ohľadom dievčat,všetko sa však zmenilo po jeho odsťahovaní. A dôvod jeho sťahovania nepozná nik.
"Si v poriadku?" vystrašene som sa opýtala ,pokľakujúc si k jeho trasúcemu sa teľu. "Ako by ťa to zaujímalo" odfrkol,odťahujúc sa odomňa. Smutne som si povzdychla a prekrútila očami. " Ak by ma to nezaujímalo,nepýtala by som sa. " jeho krásne oči náhle vyhľadali moju tvár načo preglgol. Po prvý krát sa v jeho tváry odrážalo niečo iné ako nezáujem. "Si divná,a tvoje myšlienky. Sú inné ako som čakal" nakrčil nos . Moje srdce sa prudko rozbúchalo ,keď sa dlaňou dotkol mojej tváre. Jeho ruky boli ľadové,jeho dotyk pôsobil na moju tvár ako rana nožom. "Tak strašne mi chýba teplo vyžarujúce z ľudského teľa. " skrčil obočie ,zrejme si uvedomujúc čo povedal. " Ako to myslíš? Ako to,že nemám prístup k tvojim myšlienkam ?" moje oči prechádzali z jeho pier na jeho oči keď zatriasol hlavou. " Na to že si podobná nám si až príliš ľudská, naivná a prostá" prudko vstal keď som na neho neveriacky hľadela priamo zo zeme. "Samozrejme" ironicky som zakričala za jeho odchádzajúcim chrbtom keď zastal. " Vieš aké je frustrujúce ničomu nerozumieť ? Vieš aké je od vás nefér tajiť mi čo sa tu deje? " frustrovane som vstala s rukamy vo vlasoch. Bola som zúfalá. "Zvykaj si. Život nieje fér" chladne sykol predtým ako ma tu nechal samú.
...
Biológia bola boj,avšak horšia vec ako rozvoj buniek bola práve hodina nasledujúca každú stredu po Biológii. Telesná výchova bola moja najnenávidenejšia hodina a čo bolo horšie,paní Skelton bola na mňa zasadnutá. Možno to bolo pre môj nezáujem alebo absoľutný odpor voči akémukoľvek športu a možno preto,že som jednoducho antitalent. A teraz,keď sú naše hodiny spojené s tými chlapčenskými, som totálne mŕtva. Volejbalové dni jednoducho nenávidím. Jedinné pozitívum na tejto hodine bola Sarah s ktorou som ju zdieľala. Pamätám si ako Kate v športoch vynikala. Bola naozaj jedinéčná.
"Hey Destiny" zamávala mi Sarah pri tom ako sa blížila k môjmu teľu. Objali sme sa predtým ako sme vošli do šatien a prezliekli sa do úboru. Sarahinu nízku postavu zdobili šortky a tieľko. Bola nádherná s jej veľkými jedinečnými očami a vlasmy v chvoste. Ja som na tom bola trochu horšie. Keď som v legínach a tričku stála naproti jej s nepodareným drdolom na hlave a jemne sa usmievala. Kate by tu teraz určite stála v šortkách podobajúcim sa mojim nohavičkám a minitieľku ktoré by lichotilo jej postave. Avšak to sa už žiaľ nestane. Smrkla som spomínajúc na naše priateľstvo načo Sarah prikývla premýšľajúc o tom istom. "Poď,ideme" chytila moju dľaň a ruka v ruke sme sa ponáhľali do telocvične kde bola hodina v plnom prúde.
"Ahá,slečny sa uráčili zúčastniť sa hodiny. " skrýkla trénerka s krivkami starej slivky a podišla k nám. Jej hľavou trieliľo nespočetne veľa nechutných myšlienok ktoré narážali na zadok Mishley Dorkens,hľavnej roztlieskavačky našej školy. "Prepáčte pani profesorka ale máme zle obdobie. " Sarah odpovedala za obé ako sa jemne usmiala. "To že vám umrela priateľka je veľmi smutné,ale mali by ste si z toho zobrať príklad. Viete predsa aká bola." s úsmevom Skeltonová naklonila hlavu nabok. "Bola predsa štetka a smrť si zavinila sama."prešlo jej mysľou načo som ihneď odpovedala. " Ak by umrela Mishley, urobili by ste si aj pomníček v telocvični" ironicky som sa pousmiala načo sa žiaci za učiteľkiným teľom zasmiali. Bolo tu nadmerne veľa myšlienok vo vzduchu avšak neregistrovala som ich . Sústredila som sa iba na tie profesorkine ktoré planuli nenávisťou. "Urobíš si stovku Parkerová. " zasyčala ako do mňa strčila. Bez ďalších slóv som sa otočila pripravená odpykať si svoj trest, to by ma však nemohol prerušiť mužsky hlas vychádzajúci z rohu telocvične. " Neuložili ste je primeraný trest profesorka" Justinov hlas stíšil všetkých naokolo a upútal ich pozornosť. Napäto som stála a pokúšala sa zistiť čo má zaľubom keď sa náhle ozval na Skeltonovej vyzvanie. "Nemáte právo niekoho trestať za pravdu. " prekvapene som zodvihla obočie a pozrela sa na Sarah ktorá sa jemne zasmiala. "Toto si vyprosím mladý chlapče. " skrýkla keď z jej pier unikol vystrašený sykot. "Ako to do šlaka vie?" vyčítala som z jej myšlienok a pozrela na Justina ktorý hľadel na mňa a pokinul mi hlavou. " Pani profesorka nemusíte sa báť,každý tu vie že ste lesba" drzo som sa usmiala keď tieto slová opustili moje pery. Jej oči sa roztvorili dokorán ,a to nevedela čo ju ešte čaká. " Ale nie každý vie,že poľujete po Mishley Dorkens" mykol plecom Justin na čo sa telocvičnou ozval šepot žiakov ktorý spracuvávali túto novinu . Vtedy som ho zbadala. Jadena ktorý sa smial keď krútil hlavou nad našou detinskosťou. Pri pohľade na neho som mu nedokázala prečítať myšlienky avšak akoby mi zaslal myšlienkovú správu "Ak chceš odpovede,prídi dnes o polnoci do parku na tvojej ulici" počula som predtým ako opustil telocvičňu. Justinov pohľad putoval na chrbát Jadena ktorý mu zamával z čoho som usúdila že spolu komunikujú. "Parkerová a Bieber, po hodine sa hláste u riaditeľa. " oznámila nam telocvikárka predtým , ako konečne začala svoju hodinu s tým, že nás dvoch posadila na lavičku. Sarah mi ukázala palce zodvihnuté pri jej behu a odrážaní lopty na čo som sa jemne usmiala. " Nechávaš sebou zametať často? " spýtal sa ma Justin ,keď svôj zadok uložil blízko toho môjho. Smutne som sa pozrela na svoje kolena ,uvedomujúc si moju malú schopnosť obraňovať sa pred profesormy. " Nie tak veľmi často" mykla som plecom a vyrovnala svoj chrbát ktorý bolestivo popukal. Justinova vôňa bola fascinujúca,avšak v momente ako sa táto myšlienka votrela do mojej mysle,oľutovala som to. Justinove ústa sa po prvý krát odvtedy čo som ho spoznala skrivyli do úškrnu keď prehovoril, " Ani ty nevoniaš zle."
Tak jo. Ďalší deň, Ďalšia časť aj napriek tomu že nemám žiaden VOTE. ľudia snažím sa a myšlienka na to,že to už nikdy nebude dobrý príbeh mi robí zle ale pokúsim sa to napraviť. Verte mi, vždy keď budem mať voľno,budem sa venovať vám. A mám na to takmer dva mesiace, pretože v devine nebudem mať toľko času,tak mi dajte vedieť že ste tu a čítate THE SECRETS sktorým mám veľké plány. Tak sa majte a dúfam že sa vám dnešná nudnejšia časť páčila. V Ďalšej sa odhalí pár tajomstiev avšak ,viac ich pribudne :-) Tak jo,byeee. See you Soon. :) :3 :* - Mony
ČTEŠ
The Secrets
Fanfiction"Môj osud je ale rozdielny od vašich. Je iba pár takých ako ja. Vyvolených. Tých zázračných.Pre väčšinu je moja schopnosť darom, pre mňa je prekliatím." "Som Destiny. Celým menom Destiny Brave Parker a toto je môj príbeh ......
