12. kapitola

139 6 0
                                    

...samozrejme že chcem... odpovedala som.

Šimon sa pousmial a pobozkal ma. "Hneď ako prídeš domov niečo spolu podnikneme." navrhol Šimon. Kedže mám nohu v sadre možnosti sa obmedzili. "Ja niečo vymyslím neboj". oznámil mi Šimon. "Prepáč už musím ísť, zmeškal som veľa tréningov a ak chcem hrať v sobotu tak tam musím ísť." objal ma a odišiel.

15:35

Všetko mám pobalené a o chvíľku prídu naši. Ešte som si zbalila kozmetickú tašku a vo dverách už stáli moji rodičia. Tatino mi vzal veci a mamina mi pomohla k autu. Tak moc sa teším domov. Po ceste domov sme sa stavili do nákupného centra. Neviem ako to našich napadlo kedže s barlami sa chodí vážne zle. Nevadí kúpila som si tenisky a pár tričiek. Tenisky si obujem až o 2 týždne. Domov som prišla okolo 19:00. Bola som unavená, veľmi unavená. Šla som do izby,  vybalila som si veci dala ich do koša na pranie a zapla som notebook. Pozrela som si facebook. Tam ma čakalo pár správ od Šimona. Písal mi o tréningu a o tom, že bude v sobotu hrať. Samozrejme sa ma pýtal ako sa mám a či som v poriadku. S radosťou som mu odpísala o zvyšku dňa. Pochválila som sa s novými teniskami a oblečením. Dohodli sme sa, že zajtra po škole príde ku mne a pozrieme si film. Vážne som sa tešila kedy ho znova obíjmem.  Zajtra ma čaká škola a tak som si šla radšej ľahnúť. 

Ráno som vstala skoro, už okolo 6:00 som bola hore. Všetká príprava mi trvala dlhšie ako inokedy pretože som bola po dlhej dobe leňošenia v nemocnici akási spomalená. Do školy ma zaviezol tatino a po schodoch mi pomohli spolužiačky. Pradupovediac do školy som sa veľmi tešila, dávno som tam nebola už ani neviem ako to tam vyzerá. Dnes po škole príde Šimon, neviem sa dočkať. 

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Apr 30, 2016 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Fair playWhere stories live. Discover now