Keď som to už nevydržal a pobozkal ju. Chvíľku som počkal či sa nebude brániť, ale nič nerobila. Začal som ju bozkávať. Spolupracovali sme navzájom. Potiahol som ju za spodnú peru a tým si pýtal vstup do úst. Nedala mi ho, suka! Snažil som sa vymyslieť plán ako môj jazyk strčiť do jej úst.
Chytil som ju za zadok, myslel som si že vzdychne alebo niečo podobné a ja sa tam dostanem ale ona nič. Začala sa usmievať na mojích ústach. Asi pochopila môj plán. Bolo to neuveriteľne krásne.
Odtiahla sa odomňa. Ja som nechcel prestať a tak som si ju pritiahol naspäť k sebe a spojil som naše pery. „Nie“ ...... hovorila cez bozky„Justin prestaň“ ........ Ja som sa ju rozhodol ignorovať. „Prosím Justin dosť“ snažila sa odomňa odtiahnúť ale stalčil som ju k sebe. „Au Justin“ keď to povedala nahrnuli sa jej slzy v očiach a v tom som si uvedomil, že som bol hrubý. Dosť, dosť hrubý!
Veď som ju skoro rozpučil keď som ju brutálne pritiahol bližšie. Brutálne preto aby sa nemohla brániť, ale asi som to prehnal. Neviem čo sa to somnou deje ale niečo určite. Keď som ju pustil rýchlo sa odtiahla.
„Hej prepáč. Ja.......ja som nechcel“ šúchala sa na tom boľavom mieste.
„Okej v pohode. Len to trochu viac zabolelo.“ Povedala úprimne.
Mal som chuť si ju zobrať do náručia a už nepustiť. Bolo mi jej ľúto. Neodolal som a do toho náručia ju zobral.
Nenamietala a hlavu si položila na moju hruď. Obmotal som si okolo nej ruky a pritiahol si ju k sebe, už jemnejšie.
„Prečo si ma pobozkal?“ spýtala sa a pozrela na mňa.
„Sám neviem“ usmial som sa.
„Zaujímavé“ zasmiala sa.
„Ale páčilo sa mi to.“ Priznal som si
„Všimla som si“ zdvihla kútiky úst.
„Tebe sa to nepáčilo?“ nadvihol som obočie.
Odtiahla sa.
„Nepovedala som, že nie, ale...“
„Ale?“ povedal som asi urazene.
„Ale proste to nebolo správne.“
„Prečo by nemalo byť?“
„Mám priateľa.“ Z jej tvári zmyzol úsmev. A ja som cítil ako by mi niekto zapichol do srdca nože. Nechápal som prečo to hovorí tak smutne. A nechápal som ešte viac prečo mi to nepovedala hneď na začiatku. Veď mi povedala že je nezadaná.
„Prečo to hovoriš tak znechutene?“ spýtal som sa s bolesťou.
„Lebo proste ja.... Nechaj to tak.“ Iskrilo sa v jej očiach. To znamenalo, že mala na krajičkoch slzy.
„Povedz mi to. Vidím, že ťa niečo trápi.“
„Ja s ním nechcem byť.“ Videl som ako z jej krásnych očí vykĺzli slzy. Potešilo ma to. Neviem prečo, ale je to tak.
„Tak prečo si sním? Rozíť sa s ním.“
„Justin. Ty to nechápeš. Nieje to také jednoduché.“
„Tak mi to vysvetli. Vážne tomu nechápem.“ No ako fakt som tomu nechápal. Má priateľa. Nechce s ním byť, no nechce sa ani rozísť. Alebo sa skôr bojí rozísť? Nadýchla sa a začala hovoriť.
„Justin poviem ti to len preto lebo ti verím.“ Získal som si jej dôveru. Wau. Mám pocit, že sa somnou cíti bezpečne.
„Nevie to ani Lily, Emily ani Achley. Oni si myslia, že ho ľúbim.“ Plakala. Prikývol som na znak toho aby pokračovala.
