How to fall in love?

1

Príjemné čítanie :) 

ZOEY

"Dúfam, že si pripravila pre svoju sestru a jej priateľa nejaké občerstvenie. Nie je to predsa každý deň, čo za tebou cestujú. Vieš aká je to dlhá dráha? Z New Yorku na Hawaii? Ani nechcem vedieť koľko ich museli stáť letenky." Mama vedie tento monológ už posledných dvadsať minút a mňa ju ,ako vždy, prestalo baviť počúvať po prvých piatich minútach, v ktorých opisuje svoj nudný zbohatlícky život. 

Úprimne, som viac ako len rada, že som sa v osemnástich presťahovala na Hawaii. Bolo to presne to, čo som potrebovala. Voľnosť. Naučila som sa tu stáť na vlastných nohách, postarať sa o seba za akýchkoľvek podmienok. Hlavne som sa naučila, že peniaze nie sú všetko. Nie, ako u nás doma. Tam, keď nemáš peniaze, si nikto.

"Zoey? Zoey si tam?" Ozval sa krikľavý hlas mojej mamy.

"Samozrejme, že som. Len som sa zamyslela." Počula som, ako si odfrkla.

"Pýtala som sa ťa, či máš pre svoju sestru nejaký darček. Nevideli ste sa viac ako tri roky a tak si myslím, že je vhodné, mať niečo aspoň prichystané." V mojom vnútri bol vyhlásený štvrtý výstrahový stupeň 'výbuchu hnevu'. Nie, že som svojej sestre a jej priateľovi zajednala mesačnú dovolenku /za ktorú si okrem leteniek neplatia nič.../. Ešte jej mám kupovať nejaký darček? Mame na to však nemôžem nič povedať, lebo by vyrábala hysterické rozbroje, teda hádky, čo ja momentálne ku šťastiu vážne nepotrebujem.

"Jasné, mám pre nich pripravenú fľašu dobrého vína." Odpovedala som jej pohotovo mierne otráveným hlasom. Ona je na tento tón už pravidelne zvyknutá a tak moje otravné poznámky viacej nekomentovala.

"Hlavne sa správaj slušne. Nechceš predsa urobiť zlý dojem, či celkove zlé meno našej rodine." Povedala prísne.

"Neboj sa mami. Už nie som malé dievčatko a viem čo si môžem dovoliť povedať a čo nie,.... teda si viem v správnu chvíľu zahryznúť do jazyka."

"Jasné Zoey. Ako keby som ťa nepoznala." Dodala uštipačnú poznámku tentokrát ona.

"Dobre mami, už musím pomaly končiť. Za necelú polhodinu mám Emm a jej priateľa čakať na letisku." Zo skrine som si vytiahla svoje bledomodré žabky a obula si ich na nohy.

"Dobre zlatíčko. Tak potom povedz Emm, nech sa mi ozve. Majte sa tam!" S tichým 'ahoj mami' som zrušila hovor. 

"Zoey, už odchádzaš?" Ozval sa zo záhrady Jaggerov hlas. Zastavil ma tesne pred dverami domu.

"Áno, idem na letisko pre Emm a jej priateľa." Jagger sa rozosmial.

"Vidieť, že sa nevieš dočkať, kedy prídu." Pokrútila som nad ním hlavou.

"Emm mám rada, ale odvtedy čo sa z nej stala modelka je... iná." Jagger si prehodil svoje špinavé biele tielko, ktoré doteraz niesol v ruke cez pravé plece.

"Zo, nebudem ti klamať. Tvoja sestra vyzerá ako prvotriedna zlatokopka a..." Radšej sa odmlčal a presunul pohľad do diaľky, niekam na more.

"Nemôžem povedať, že nie. Ale ešte stále je to moja sestra a musím ju rešpektovať, rovnako ako aj jej priateľa." Len slabo prikývol.

"Asi by si už mala ísť. Taxík čaká." Hlavou kývol ku hlavnej ceste, kde už stál žltý taxík. Prešla som ku taxíku a otvorila dvere. Náhle som sa ešte otočila na Jaga.

"Jag! Sľúb mi, že keď prídeme, budeš už oblečený." Premerala som si ho pohľadom od hlavy až po päty. Mal na sebe len svoje maskáčové kraťasy. Inak nič.