Hunter (A/B/O) {Larry}

1#

Louis 

Ráno sa vzbudím na hlasný tón "budíka". ( hore v médiách je Louiho budík. :D)

Čudujete sa? Chcete uraziť môj budík? Len do toho..... ale potom si ma neželajte!

Vstal som z postele a šiel rovno do kúpelne, umyť sa. Pozrel som sa do zrkadla a musím sa pochváliť. Nevyzerám zle, vyzerám otrasne!
Povzdychol som si a umyl si zuby, pretože sa ten smrad nedal vydržať. Ha.... A že je moja vôňa neodolateľná. Keby ma teraz cítila nejaká Alfa, tak by sa asi povracala. Nie asi, ale určite.

Išiel som naspäť do izby a prezliekol sa do civilného odevu. Veľmi často ho nenosím. No dnes idem pracovať ako inkognito a s Niallom. Konečne ideme pátrať po tej špine. Styles- ako ja to meno nenávidím.
Obliekol som sa a išiel do kuchyne najesť sa. Spravil som si obložený chleba a kávu. Po raňajkách som si zacvičil na dvore svojho domu. Toto robím každý deň. Snažím sa pripraviť na deň z ostra.

Po cvičení som sa prezliekol a išiel do práce. Cítim sa tam ako na vojne. Na vojne som nebol ale na vojenskej škole áno. Bolo to tam dosť tvrdé. Preto mám taký budík, aký mám. Iný by ma asi už ani neprebudil.
 Pred hlavnou bránou som sa stretol s Niallom.
" Čau Niall."
" Nazdar Tommo. Akú si mal noc?" opýtal sa, keď sme kráčali do hlavnej kancelárie veliteľa.
" Bolo to strašné. Stále som musel premýšľať nad.... Stylesom." nadrapilo ma, keď som vyslovil jeho meno.
" Neboj. Však už ho dostaneme a on bude patrične potrestaný." potľapkal ma Niall po pleci. 
" Už sa neviem dočkať." povedal som a zasmiali sme sa spoločne. 
" Ach Tommo, ty si ale nedočkavý." znovu sa zasmial. 

Prišli sme pred hlavnú kanceláriu a zaklopali.
" Vstúpte!" ozval sa rázny hlas najvyššieho šéfa. Ani by ste nepovedali, že je to Omega.

" Kapitán, podávam hlásenie. Ja poručník William Tomlinson a podporučník Niall Horan sa hlásime do služby!" povedal som a následne sme obaja salutovali.

" Pohov vojaci!" salutoval naspäť. 

" Takže, dnes vás čaká najväčšia ryba v celom rybníku." začal kapitán. On sa nikdy nevyjadroval presne, ale už sme si aj celkom zvykli a vieme o čom točí.  Ešte niečo obkecával a dával pokyny. 
Bol som totálne naštartovaný, chcem ísť už konečne do terénu a postaviť sa tomu kreténovi čelom. 

" Ste naši najlepší vojaci a lovci. Chcem, aby ste mi ho priniesli, či živého, alebo mŕtveho! 
Spolieham na vás. A teraz do práce! Tomlinson ty tu ešte ostaň! Horan pohov! Rozchod!"

Niall odchádzal a ešte mi venoval ustráchaný pohľad. Naznačil som mu, nech sa nebojí. Odišiel. Bol som vo velitelovej kancelárií len s ním.
" Vieš Will." no tak toto nezačína veľmi dobre, keď ma takto oslovil.
" Pane. Viete, že nemám rád chodenie okolo horúcej kaše."
" Niallovu rodinu uniesol Liam Payne, spoločník Stylesa." a týmto mi vyrazil dych.
" On..... On to ešte nevie, že?" vykoktal som.
" Nie nevie a preto, chcem, aby si mu to povedal ty. Ste spolu dlho, najlepší priatelia, musí to vedieť od teba." Chudák Niall. Ak sa to dozvie, tak neviem čo urobí. On je veľmi mierumilovný a ešte v niektorých veciach neistý. A jeho sebavedomie, nie je také aké potrebujem. Toto ho buď položí, alebo sa tak nasere, že zabije každého, kto mu vstúpi do cesty.
" Spoľahnite sa Pane!" povedal som a odišiel. 

Niall celí nedočkavý stál pred kanceláriou so spýtavým pohľadom. Ukázal som mu nech ma nasleduje do miestnosti na výber zbraní a krycích prostriedkov. Vzali sme si rôzne oblbováky mysle, uspávací plyn, výbušné plastické žuvačky ale tiež zbrane, či automatika, alebo len normálne nože.
Celí čas som bol ticho. Snažil som sa vymyslieť, ako mu to oznámiť. Nič ma nenapadalo.

Sedeli sme v aute a ja za volantom. Niall stále s tým istým pohľadom skenoval moju tvár.
" Povieš mi už konečne čo sa stalo a prečo sa tak tváriš?" opýtal sa na mňa, trošku zhurta.
" No vieš Niall....... Chcem aby si bol pokojný, keď ti to poviem." povedal som a pozrel mu do očí.
" Tommo, prosím nezdržiavaj!"
" Ach... tak dobre.... Niall..... Tvoju rodinu uniesol Liam Payne." snažil som sa ostať pokojný kvôli nemu. Viem ako Liama nenávidí. Nenávidí ho rovnako ako ja Stylesa.
" Čože?" začal plakať a zlomil sa mu hlas.
" Niall, pokoj. Dostaneme tvoju rodinu späť. Áno? A ty sa pomstíš tomu debilovi." hovoril som a objal ho. Chudáčik. Viem, aké je to stratiť rodinu. Viem to kurevsky dobre.
Keď sa konečne upokojil a prestal močiť moje tričko svojimi slzami, otočil sa na mňa a povedal.
" Ja tu sviňu zabijem!" rázne vyhlásenie. 
" Takto sa mi to páči!" povedal som a pobúchal ho po rameni.
Mal na svojej tvári vražedný pohľad ale aj tak som vedel, aký zranený stále je. 

Naštartoval som a vyrazili sme do Londýna, kde sme sa mali stretnúť s našim stopárom. Volá sa Luke. Je spoľahlivý a vždy precízny. 
Cesta trvala dosť dlho na to aby sme si prešli svoje myšlienky. 
Dorazili sme na predom určené miesto a pozdravili sa našim gestom. 
" Takže, Styles aj s jeho spoločníkmi tu boli ešte včera. No naložili pár ľudí do súkromného lietadla a odleteli o Írska. Presnejšie neviem, ale je to nejaká dedina neďaleko Dublinu." povedal Luke. 
Zapozeral som sa na Niall a na jeho rozšírené zorničky. Bol rozhodnutý tak ako aj ja.
" Ideme do Írska!" vyhlásil som. 

Rozlúčili sme sa s Lukom a odišli do hotela. Našli sme tu hotel určený len pre omegy. Bol som zaň neskutočne rád. Aj tak sa na nás po ceste tam pozerali všetky Alfy. Tie ich pohľady boli veľmi nepríjemné. Zajtra máme rušný deň. S Niallom sme si zobrali spoločnú izbu, predsa nechcem aby urobil nejakú blbosť.

Objednal som nám letenky na 10 ráno. Neviem, ako dlho sa tam zdržíme. No bude to naozaj ťažké.

Prezliekli sme sa len do boxeriek, však na čo pyžamo? Videl som aký je Niall stále nesvoj. Tak som sa rozhodol ísť k nemu do postele. Objal som ho zo zadu a spoločne sme zaspali.

Ahojte!
Tak po dlho premýšľaní som prišla aspoň na niečo. :D Prepáčte mi za chyby. 
Dúfam, že sa časť páčila. Aj keď podľa mňa je nudná. Ďalšie budú akčnejšie, nebojte sa.
Ďakujem za každý koment a hlas. Vážim si všetko, čo robíte :*

Majte sa a Užívajte!