Hunter (A/B/O) {Larry}

23# Chýbal si nám...

Tretia osoba

Dve osoby sa na seba veľmi zaujato pozerali. Ako je to možné? Pokladali si otázku za otázkou.

"Nestojte tam tak a poďte ďalej." Ustúpila osoba z dverí, keď sa uvedomila.

Hnedovlasý chlapec menšieho vzrastu sa len tak tak rozhýbal a urobil ako mu bolo povedané. Všetci traja vošli do obývacej izby, kde na nich čakali parí zvedavých očí.

Jedna osoba to už nevydržala a okamžite sa vrhla na mladú omegu.

"Bože, Louis. Tak veľmi si mi chýbal."
Povedala osoba pomedzi vzlykanie.

"Ty mne viac." odpovedal modrooký chlapec, ktorý stále ničomu nechápal.

K dvom osobám v objatí sa pridalo ešte pár ľudí, ktorý boli vyvedený z mieri rovnako ako Louis.

Harry

Pozeral som sa na tú dojemnú scénu. Trochu som si pripadal ako piate koleso u voza, ale až tak veľmi ma to netrápilo, aby som musel odísť.

Hodnú chvíľu sa objímali, pokým si neposadali na gauč, či kresiel a na koberec. V miestnosti vládlo ticho.

Tretia osoba

"Čo sa deje Harry?" opýtal sa jediný alfa z rodiny.

Louis sa neveriacky pozrel na osobu, ktorá prehovorila a následne na Harolda. Ako to, že pozná JEHO meno?! Čo by sa malo diať? Prečo sú všetci v takom kľude, keď je v ich dome zabijak?!

"Dnes ešte nie...... Zajtra sa o tom pekne porozprávame. Teraz si idem ľahnúť, ak dovolíš. Dobrú noc vám prajem." rozlúčil sa zeleno oká alfa a odišiel do poschodia domu.

Mladý omega nevedel čo si má myslieť. Ako to, že ich Harry pozná? Ako to, že oni poznajú jeho? Nevadí im, že sa tu Harold správa ako doma? Prečo sa tak správa? Akoby tu bol už niekoľkokrát, keď vie kam má ísť....
Takéto a aj iné otázky napádali Louisovu hlavu.

"Louis....... Mali by sme sa porozprávať." povedal alfa, hlava rodiny.
Menovaný len kývol na súhlas a odišiel do vedľajšej miestnosti, kde spočinul so svojím otcom.

"Počúvam." obrátil na svojho otca modré oči.

Jeho otec urobil to, čo v živote nečakal od Alfy ako je on......... Objatie. Silné a úprimne objatie. Omege neostalo nič iné ako ho opätovať.
"Chýbal si mi synček." oznámil alfa.
"Ty mne tiež oci." opätoval omega.

Takto tam stáli pomerne dlho. Rozprávali si ako veľmi si chýbajú a potľapkali sa po ramene, ako správny chľapy na znak, že všetko bude už len dobré.

Keď sa vrátili do obývačky za ostatkom rodiny, jeden člen chýbal....

" Otec, kde je matka?"

Mladý chlapec, plno nezrovnalostí a žiadne vysvetlenie.

Toľko nezodpovedaných otázok....

Ahojte!!! Ja viem...... Veľmi dlho som nič nepridala..... Môžem sa hanbiť. Prepáčte mi to. Nemala som absolútne čas a v najbližšej dobe ani nebudem veľmi mať, no pokúsim sa tento príbeh dopísať čo najskôr.
Prepáčte za chyby.
Majte sa a Užívajte!!!