Hunter (A/B/O) {Larry}

22# ON!

Louis 

Bol to on. Ten diabol. Čo sa skrýval za šprtom. Myslel som si, že ma nesklame. No zdanie na prvý pohľad klame. 

Počul som kroky. Dlhé kroky na vyvýšenej obuvi. Svoju doteraz sklenenú hlavu som zdvihol. No bolo mi to márne. Stále som mal na hlave čosi čo mi nedovolilo pozrieť na človeka, ktorého vôňa mi niekoho veľmi pripomínala.

Zrazu mi niekto stiahol z hlavy vrece a ja som tak videl majiteľa tak povedomej vône.

Oči sa mi rozšírili, keď som tohto človeka uvidel................

Styles!

"Čo tu robíš Harold?" - Opýtal som sa hneď ako som ho uvidel. Nechcel som veriť, že on stojí tesne pred mojou tvárou a škerí sa na mňa. 

"Ty to stále nechápeš, že Louis?" 

"Čo? Čo nechápem?" zatváril som sa udivene.

"To ty si bol už od začiatku môj cieľ Louis." povedal pokojne. Sralo ma to, aký je pokojný.

"Čo to má znamenať?" začudoval som sa.

"Ty vôbec nevieš, kto som. Však Louis? Ty nevieš, čo robím, čo som robil." podvihol obočie.

"Si sviňa, ktorá zabila nespočetne veľa Omieg vrátane mojej a Niallovej rodiny." vykričal som mu do tváre. 

" Zle...... Nebol som to ja. Vlastne ťa môže prekvapiť, že tvoja rodina žije." oznámil. 

"Klameš!" Neveril som mu ani slovo.

" Prečo by som klamal? Nemám na to dôvod." zatváril sa nevinne.

" Zničil si mi celí život. Vzal si mi rodinu. Musel som sa spoliehať sám na seba a prežiť. Musel som ísť do výcvikového centra, aby som mal kde bývať. Prinútil si ma polku môjho života ťa nenávidieť a ty tu teraz stojíš a hovoríš, že moja rodina je na žive?!" vykričal som mu svoje pocity.

"Nie je to také jednoduché Louis." poškrabal sa vzadu na hlave. 

" Tak sa pokús mi to vysvetliť." zatváril som sa veľavážene.

" Možno neskôr." stopol téma. " Rozviažte ho!" prikázal svojim poskokom. 

Oni ma rozviazali a teraz som už bol úplne mimo. Prečo ma rozväzujú?

" Niečo mi sľúb Louis. Nebudeš utekať a ja ti za to ukážem pravdu." navrhol.

Dlho som rozmýšľal pokiaľ som mu kývol na súhlas. Aj tak s mojou nohou by som neušiel veľmi ďaleko.

Vyšli sme z budovy priamo ku garážam. Musel som sa podopierať, aby som nespadol. Nastúpili sme do dvoch áut a vyrazili na neznámu cestu nevedno kam. Snáď nerobím chybu. 

Prešli sme pár dedín, dokiaľ sme neprišli do jedného menšieho mestečka. Zastavili sme na druhej strane predmestia. Čo tu robíme? 

Vystúpili sme z auta a prišli k jednému z dvojpodlažných domov. Aspoň teraz mi Harold pomohol prejsť. Zazvonili sme a tam nám otvorili dvere. Nevedel som čo mám povedať. Nemohol som uveriť, že takéhoto človeka vidím.......

Ahojte!!! Tak je tu nová časť po veeeeeeľmi dlhej dobe. Prepáčte, že tak neskoro. Mám toho veľmi veľa. Ak chcete vedieť viac, tak si prečítajte môj denník na druhom profile tu na wattpade s názvom . @PsychoCatTanuki . Prepáčte za chyby. 

Majte sa a Užívajte!!!