Vyvolená- Počiatok

1.

Bol piatok posledná hodina v škole. Vytiahla som si učebnice na hodinu. Čiže literatúru. Moja kamarátka Clary sa učila poslednú látku lebo dnes mal učiteľ skúšať. Ja som sa ako vždy na to vyflákla. Kto by sa učil? Ja určite nie. Zrazu ma bodlo pri boku. Celým telom mi prešli zimomriavky. Už zase. Niekedy ma pochytí taká zvierajúca bolesť pri boku. Pokračuje smerom hore až k hlave. Neznesiteľné. Po chvíli to prestalo a ja som sa upokojila. Dnu vošiel učiteľ s podozrievajúcim pohľadom.

,,Dobrý deň trieda mám pre vás novinku."začal hovoriť. Všetci si začali niečo mrmlať. Ja som ostala prekvapivo pokojná. Väčšinou bývam pri takýchto situáciach veľmi stresujúca. Jeho hlboké a zároveň ostré oči spočinuli na mne. Vycítila som zase tú zvierajúcu bolesť. Za čo som si to zaslúžila? Našťastie tá bolesť rýchlo pominula a učiteľ odvrátil zrak.

,,Príde k vám nový žiak. Práve vybavuje veci v riaditeľni. Správajte sa prosím slušne."zase nejaký nový žiak som z toho na nervy. Vždy príde k nám a pritom máme ešte aj dve ďalšie triedy. Po chvíli niekto zaklopal na dvere. Stavím sa že to je "ten nový". Jasné ako inak.

,,Dobrý deň nenechajte sa rušiť len vám nesiem vášho nového spolužiaka Chrisa Rowerra. Čakám že na neho budete milí a priatelský. Dovidenia."povedala riaditeľka s úmevom a odišla.

,,Pán Rowerr prosím sadnite si vedla slečny Hamsllerovej."rozkázal učiteľ. No super rovno vedla mňa. Fakt úžasné. Keď si sadol vedla mňa zacítila som jeho kolínsku. Lepšiu vôňu som ani necítila. Je prenikavo jemná.

,,Ahoj ja som Chris."povedal pričom ku mne natiahol ruku a pozrel sa na mňa žiarivým úsmevom.

,,Ahoj ja som  baba ktorú nemáš otravovať."povedala som tiež so žiarivým úsmevom. A samozrejme som mu nezabudla potriasť rukou.

,,Teší ma baba ktorú nemám otravovať."povedal. Po chvíli mi pustil ruku a pozrel sa na učiteľa ktorý sa pozeral do papierov.

,,Slečna Rogersová a...slečna Hamsllerová. Poďte idete odpovedať."oznámil učiteľ. Ja s Clary sme sa zodvihli z miest a podišli pred tabulu. Tak sa to všetko moje trápenie začalo.

                              ~~~

,,Slečna Rogersová dávam vám Áčko,a vám slečna Hamsllerová...dávam tiež Áčko."povedal Anders a zapísal si to do zošita so známkami. Bolo to dosť prekvapivé lebo ja by som sa ohodnotila na Efko. Veď nič som nevedela. Čudné. Pozrel sa na mňa s ľútostivým pohladom a smutno sa usmial. Tak toto je ešte čudnejšie. Vybrala som sa na svoje miesto a s povzdychnutím som si sadla. Našťastie zvonilo a ja som sa zodvihla z miesta a aj s taškou vybehla von. Pred dverami som ešte čakala Clary. Tej to vždy trvá. Keď sa konečne dobalila podišla ku mne a prehovorila.

,,Ináč ten nový...Chris tuším tak sa volá, stále po tebe pokukuje."prehovorila potichu aby ju nikto okrem mňa nepočul.

,,Bože Clary prestaň mi stále dohadzovať nejakých chalanov."prehovorila som. Clary sa mi stále snaží zohnať chalana aby som nebola sama. Ale nevie že ja si sama vystačím. Síce nie som sama a mám Clary ale keď jej to poviem ona si odfrkne a povie že to je ,,nedostačujúce",i keď si viem že s ňou sa človek nikdy nenudí. Stále do teba hústi informácie ktoré sú ti aj tak na nič. Ale aj tak ju mám veľmi rada. Je to veľmi humorný človek. Zo všetkého sa vykrúti keď trepne nejakú vtipnú vec. Ty sa na nej budeš smiať a zabudneš čo si vôbec chcel. Dobrá taktika.

,,Prepáč ale je to utrpenie pozerať sa na teba ako sa trápiš s tým že si sama."prehovorila s vážnou tvárou no hneď na to vybuchla do smiechu. A ja s ňou.