Vyvolená- Počiatok

2.

,,Chris! Ja spadnem! Nie!"kričala som na Chrisa ktorý ma učil bicyklovať. Chcel ma pustiť aby som odbicyklovala jeden úsek. Lenže ja som sa ešte poriadne nenaučila ani keď ma držal a teraz toto.

,,Neboj to zvládneš dôverujem ti!"zakričal mi naspäť Chris. Tieto slová ma upokojili a ja som sa vydala vpred. Chvílu som len tak pomaly bicyklovala a dávala pozor aby som nespadla. Neskôr sa mi to dostalo do tela a už to išlo. Stále som zrýchlovala a vychutnávala si ten skvelý pocit ktorý Chris. Toto bolo ovela lepšie ako opisoval ale nedivila som sa mu, že to ani poriadne nevedel opísať. Toto bolo ÚŽASNÉ a ešte raz SKVELÉ. Keď som sa už blížila k bráne čo oddelovala ich pozemok od chodníka a cesty,zbadala som nejakú siluetu postavy. Chlapčen-skej postavy.

,,Pozóór! Z cesty!"kričala som na osobu lebo bolo jasné že to neubrzdím. Aj keby som sa chcela otočiť nešlo by to. Prečo? Lebo cestičku po ktorej som išla bola lemovaná obrovskými kameňmi. Asi sa pýtate ako potom môže ísť tadeto autá. Nuž tadeto autá nechodia. Sú zaparkované vedľa domu a sú oddelené plotom. Ony majú vlastnú výjazdovú cestu. Táto cesta je len pre vychádzajúce alebo prichádzajúce bicykle alebo ľudí.
Mala som plán že toho chalana ktorý stojí pri bráne obídem. Lenže on sa vydal oproti mne so sklonenou hlavou a sluchatkmi. Začala som brzdiť no brzda nefungovala. Keď už chýbalo pár centimetrov zvrieskla som. Ten dotyčný sa vtedy na mňa pozrel so strachom v očiach. Myslím si že aj v mojich očiach bolo to isté. Chcel sa uhnúť no nestihol to a obaja sme skončili na zemi.

,,Och,sorry nechcela som do teba vraziť len nefungovala brzda."ospravedlňovala som sa tomu neznámemu.

,,To nie je tvoja chyba mal som dávať lepší pozor."povedal kajúcne. Krátko sa usmial a pomohol mi vstať.

,,Nie je ti nič?"spýtal sa ma s obavou.

,,Nie. Začo vidím že tebe niečo je."povedala som lebo som videla jeho bolestnú grimasu.

,,Ále to je v pohode."povedal s výrazom ktorý by sa mal podobať že sa usmieva.

,,Inač som Kayden."predstavil sa.

,,Anabeth."povedala som zasa ja a podali sme si ruky. Len sa milo usmial ale zasa úsmev vymenil za bolestnú grimasu.

,,Anabeth! Nie je ti nič?!" Kričal na mňa Chris ktorý bol už pri mne.

,,Nie mne nie. Ale tuto Kaydenovi. Má niečo s rukou."odpovedala som a pozerala sa do orieškových očí Kaydena a on sa zase pozeral na mňa. Ale po chvíli odvrátil zrak pozrel sa na Chrisa ktorý sa mračil. Kayden mu pohľad oplatil.

,,Čo tu chceš Betters?"spýtal sa nahnevaným tónom Chris. Nechápem. Nech stihol Kayden niečo odpovedať prehovorila som ja.

,,Tak počkať! Odkiaľ sa vy dvaja poznáte?"spýtala som sa skákajuc pohľadom z jedného na druhého.

,,No my....ehm..."začal Kayden no skočil mu do toho Chris.

,,Zo školy."povedal ešte stále nahnevane Chris. Vôbec som nechápala o čo tu ide.

,,Anabeth choď prosím ťa za Natalie aby ťa vyšetrila či ti niečo naozaj nie je."povedal Chris no skôr to znelo ako rozkaz. Ja som poslúchla aby som Chrisa nenaštvala ešte viac.

,,Tak ahoj Kayden."lúčila som sa ešte.

,,Ahoj Anabeth rád som ťa spoznal."povedal Kayden pričom som sa trocha začervenala. On sa len milo usmial.
Kráčala som po chodníku smerom ku Chrisovmu domu. Teda presnejšie vile. Ich dom bol krémovej farby. Okolo neho bola samá zeleň. Malé kríčky lemovali chodník ktorý obopínal celý dom. Z druhej strany bola obrovská terasa. Na terase bol veľký stôl a okolo neho sedem stoličiek. Uprostred záhrady bol krásny altánok ktorý mal na vrchu biely baldachým(sorry ľudkovia neviem ako sa to píše :D). V altánku bol malý biely okrúhly stôl a okolo neho boli dve stoličky. Veľmi pekné. Vstúpila som veľkými drevenými dverami do domu. Ocitla som sa vi veľkej sieni kde skoro na konci chodby boli schody. Na pravo boli dvojdvere do kuchyne a na ľavo dvojdvere do obývačky. Vybrala som sa po schodoch do Natalienej izby.
Keď som tam už skoro bola zastavila som pri dverách a zaklopala ako slušnosť káže.