Skate Girl

9. kapitola

Je to len zlý sen. Nie, to nemôže byť skutočnosť. Ráno, keď sa zobudím, tak určite bude všetko v poriadku. Určite bude David so Sašou, ráno pôjdeme von. Však je nedeľa zajtra. Určite toto nie je pravda. Ale márne som si to hovorila. Všetko to bolo skutočné. David bol naozaj preč. Ráno som sa obliekla a namiesto učenia som si išla vyvetrať hlavu na pennyboarde. Išla som najprv k Saše. 
"No čau Ana, potrebuješ niečo?" 
"Áno, potrebujem sa ťa opýtať, kde je David."
"Ty to nevieš? Odišiel z mesta. Teraz je niekde, kde mu je omnoho lepšie ako mu bolo tu."
"Veď vďaka tebe mu tu bolo naozaj úžasne Saška."
"No, ja viem. Je to dobrý chalan ale čo robiť, keď je taký odolateľný. Vykašli sa ty pekne na neho. Radím ti skvelo. Nechaj ho tak Ana. Uvidíš, že ti bude lepšie bez neho."
"Mne je lepšie s ním Saša."
"Miluješ ho?" 
"Viac, než sa dá milovať. V akom je meste?" 
"ó, tak Ana sa nám zamilovala. Neboj sa, nepoviem kde je. Dala som mu posledný sľub. Nemôžem ti to povedať." 
"Saša prosím. Už si niekedy bola taká zbláznená? Ja naozaj neviem čo mám robiť, kde sa mám vydať, kde ho mám hľadať, koho sa mám pýtať alebo čo mám robiť. Prosím ťa, ty si moja jediná nádej."
"Je mi ľúto." povedala a zatvorila dvere. Priamo pred mojim ksichtom zabuchla dvere. 
Takže som sa vydala do vedľajšieho mesta. Prehľadala som všetky parky. Klopala som snáď na každé dvere a pýtala sa, či tam býva ale nikto o ňom nič nevedel. Mala som aj jeho fotku. Večer totálne skapatá som sa vrátila domov. 
"Ana, potrebovala by som s tebou hodiť reč." povedal mi mama.
"Tak fajn, o čo ide?" 
"O čo ide? Ty sa ma pýtaš, že o čo ide? Vidím predsa, že sa pre niečo trápi. O pol noci zdrháš z domu, niekam stále chodíš, vôbec nie si doma a keď si tak celé dni len plačeš alebo si odporná. Mohla by som sa spýtať, že čo ťa trápi?" 
"Mami, ono to je komplikované. Nechcem aby si to vedela."
"Ale musím to vedieť. Aby som ti mohla nejako pomôcť. Ak mi to nepovieš, budeš mať domáce väzenie. Steve pre teba bude chodiť do školy a z domu sa nevzdiališ na štyri metre."
"Tak budem mať domáce väzenie. Spokojná?" 
"Mama nahnevane odišla. V tom momente prišla k nám Mia. Vošla do mojej izby bez opýtania a poriadne so mnou zatriasla.
"Ana, zostala s teba troska, POČUJEŠ? Dievča pozbieraj sa, lebo zle dopadneš. Veľmi, veľmi zle!" 
"Mia, nestaraj sa do toho."
"Ana, neodídem, kým mi nepovieš, čo sa s tebou deje!"
Smutne som na Miu pozrela ale rozhodla som sa zveriť sa jej.

"Dobre. V posledné dni sa mi hrozne páčil jeden chalan. Je úžasný. Asi som sa do neho zamilovala ale on zmizol. Zmizol z mesta. Nikto nevie kde je. Teda jeho bývalka to vie ale nechce povedať. Strašne by som chcela ísť za ním, povedať mu ako veľmi ho milujem." zas som si na neho spomenula.
"Je to to posledné, čo by si mu povedala?" 
"Ako vieš že komu?"
"Ana, ja viem, že je to David. Viem že si do neho zbláznená. Je to posledné čo by si mu povedala?" 
"Áno." 
Mia zobrala telefón a odišla na WC. Potom prišla a povedala mi: "Tak mu to povedz!" 
"David?" 
"Ana, máš 30 sekúnd. Vraj mi chceš niečo povedať." 
"David, tie dni s tebou boli tie najkrajšie dni na svete. Strašne som si ich užila. Tá pusa bola moja najobľúbenejšia a najkrajšia. Strašne by som chcela byť s tebou. Milujem ťa.
"Ty ma miluješ?" 
"Áno, neviem síce, kedy s tebou budem, možno už nikdy, preto ti to hovorím cez telefón. Milujem ťa." 
"Aj ja teba." ozvalo sa v telefóne a spojenie sa prerušilo. 
"Ja to nechápem Mia. On povedal aj ja teba. A zaujímalo by ma, odkiaľ vieš kde je."
"Už by som mala ísť. Ahoj Ana."
"Ale nie Mia, počkaj." 

A v tom som sa zobudila.... takže to, že mi David povedal milujem ťa bol len sen.