Skate Girl

3. kapitola

Mia ma odprevadila až pri dom. Vonku už bolo pekne zima a navyše bola tma. Keď som sa priblížila k domu, pred bránou ktosi sedel. Začudovala som sa. Prišla som bližšie. Bol to David. Bol tam učupený a spozornel, keď som sa priblížila. 
"Naozaj to bolo tvoje. Moc sa ti ospravedlňujem." podal mi penny. 
"Vidíš, ja som hovorila. Ale to sa stáva." usmiala som sa na neho a chcela som byť na neho aspoň trochu milá. 
"Nepozveš ma dnu?" pozrel sa na dom. 
"Doniesol si si bundu, tak buď vonku." sprísnela som. Trochu sa zarazil. Mala som z toho radosť. Predsa mi zobral môj penny, ktorý je mi prednejší ako on sám. 
"Tak ťa už nebudem zdržiavať. Maj sa." 
Ani som mu nezakývala. Zdvihla som si svoj penny a utekala dovnútra. Už ma boleli nohy. 
"Je to pekné?" vybehla na mňa Christina s papierom na ktorom bolo namaľované ani sama neviem čo.
"Neotravuj ty krava!" 
"Hej, ako sa bavíš s tvojou sestrou?" vybehla z kuchyne mama. Možno preto, že som to skríkla.
"To nie je moja sestra pokiaľ viem. Namyslená krava to je! Presne ako jej otec." 
"Ana, vypadni do svojej izby a dnes ťa nechcem vidieť." 
Urazene som odkráčala do izby. Christina sa tvárila víťazoslávne, akože ju má mama radšej ako mňa. Ale mne to bolo tak jedno. Nech ju má radšej. Ešteže ja mám svoje pennyboardy a longboardy a skateboardy a nemusím ich riešiť.
Volala som Mii. Iba na chvíľku. Povedala som jej, že pennyboard sa mi bezpečne doručil domov. 
"Ty si socka, to fakt? On ťa miluje." 
"Ale Mia, hrabe ti? Doniesol mi môj vlastný pennyboard." zasmiala som sa. Mia to strašne prežívala. 
"Ja ti cez ten telefón je*nem. On je určite do teba." 
"Ale Mia, prosím ťa. To nič  neznamená." 
"Ja viem, ja si z teba robím len prdel." 

Áno, takto nejako vyzeral môj rozhovor s Miou. :D Mia je taká otrava. A zas má prefarbené vlasy. Na modro. Ona to preháňa. Chvíľu som bola v izbe, potom za mnou prišiel do izby Steve (mamin frajer).

"Ahoj, dnes som ťa počul." 
"Dobrý večer, do mojej izby nikoho nepúšťam a zvlášť nie teba." 
"Ana, prosím ťa. Ja som ti nič zlé neurobil. Ja chcem byť tvoj kamarát." 
"Vypadni z mojej izby, ty nie si môj kamarát. Ty si rozbíjač rodín! Ja chcem svojho ocka!" 
Steve pregúlil očami, akože sa urazil a odišiel. Zabralo to! Už ho v mojej izbe nechcem vidieť! 

Potom som ešte večer išla volať s ockom.
"Ako sa mi máš princezná moja najkrajšia?" 
"Bez teba najhoršie. Prídeš zajtra? Ja som tu už na nervy..." 
"Zajtra dojdem za tebou. Pôjdeme spolu do mesta a ty si môžeš kúpiť čo len chceš, dobre zlato?" 
"Aspoň, že mám teba." zajasala som. 

Strašne som sa tešila na druhý deň...Neopísateľne...