4. kapitola

167 18 0
                                    

Na druhý deň bola sobota. Strašne som sa tešila. Zazvonil zvonček. Skôr ako som stihla ísť otvoriť ma predbehla mama.
"Ahoj Mária." povedal smutne môj ocino mamine.
"Čo chceš Stuart?"
"Neboj, teba nie. Prišiel som za Anou."
"Oci!" vybehla som z izby a hodila somsa mu okolo krku. Bol zaskočený z toho ako vyzerám. Teda aké mám vlasy. Ešte mi ich nevidel.
"Trápne!" vybehla Christina z izby. Skoro som jej pri*rbala.
"Kto ti je trápny? Ty a ten tvoj otec?" vrhla som na ňu škaredý pohľad. Už sa neozívala.
"Takže, ako ideme do mesta?" Šibalsky som pozrela na ocina.
"Kúpil som sebe aj tebe pennyboard. Teda mne ten skateboard. Pre mňa je pennyboard malý."
"Ty si skvelý, ďakujem."
Ocino vytiahol penny s americkou vlajkou. Taký som vždy chcela. Jasala som od radosti.
Ocko išiel samozrejme za mnou na skateboarde. Je perfektný.
V meste som si pokupovala čo bolo treba. Potom ma ocino zobral na zmrzlinu.
"Tak ako ide život? Už si taká veľká!"
"Bez teba to nie je život. Iba prežívanie. Chýbaš stále viac a viac." pozrela som smutne.
"To musíš povedať tvojej mame. Vieš, že by som sa k vám vrátil aj hneď teraz."
"Tak hej ale ja neviem... neznášam Steva a Christinu. A mama si ich stále zastáva."
"Budem chodiť za tebou častejšie, dobre?"
Na súhlas som prikývla. Ocko však musel odísť, preto má len odprevadil k domu.

Mama má zasypavala otázkami.
"Kto ho volal?"
"Ja"
"Čí to bol nápad?"
"Môj"
"Kúpil ti niečo?"
"Áno."
"Ach Ana, iba si ťa získava..."
"Aspoň má chápe viac ako ty."
"Toho človeka už nechcem vidieť v mojom dome!"
"To nie je tvoj dom mama. To je jeho dom."
"Ana, bež do svojej izby sa rozprávať so skteboardami."
"Lepšie ako s tebou."

Zabuchli som dvere

Chýbaš mi!
Napísalasom krátku správu otcovi.
Potom som už len nervozna zaspala...

Skate GirlTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang