Love on the road (story with Justin Bieber)

29. časť

Neviem či sa mi tato časť bude páčiť a či vlastne budem pokračovat ale je to len skúška.

•••
Zavriem oči a premýšľam. V hlave mam milión myšlienok a milión spomienok. Každá jedna vedie k Justinovi. Bolí to ked niekto ako on Vám toľkokrát zlomí srdce a vy idete stale ďalej. Niekde je koniec toho všetkého. Všetko prebolí ale ja nie som tak silná. Nechcem ho viac vidieť chcem žiť ten život čo predtym. Zatial o mňa ani jeden chlapec nezakopol bola som príliš uzavretá rovnako som nemala čas na chodenie von s hocikým. On prišiel a zmenil všetko, úplne všetko od základov v mojom srdci. Ukázal mi čo to je ľúbiť, vo mne vtedy ešte nepoznaný pocit. Ale teraz akokeby to malo odísť a príst niečo nové, ja to viem. Preruší ma smska.

Justin Bieber: Prosím príď zajtra do parku o 14:00 ja neviem čo sa stalo ale chcem sa s tebou porozprávat

Dočítam a pousmejem sa. Je to preč. Všetko prebehlo tak rychlo, sťahovanie nebolo to správne a my sme sa na tom obaja popálili. Som žena a každá žena ma svoju cenu a hodnoty, Justin sa zachoval hlúpo bral ma ako obyčajnú handru v jeho byte ktorá mu narúša jeho osobný priestor. Ja to ale nie som som žena ktorú si treba vážiť, nečakam sladke reči ani večere a darčeky ale pocit že mu na mňe záleží. Máš pocit že nezáleží? Oh, to si zase ty? Moje hlúpe sebavedomie? Nezáleží! Nezáleží! Rozumieš? Keby bola možnost vypnut si myšlienky tak to už davno urobím. Neviem to ale zastaviť, zamestnávam sa ale aj tak v hlave len a len on a to čo sa deje.

,, Caitlin pod sa navečerať." príde mama do izby a hned ako dopovie sa na mňa pousmeje a zavrie dvere. Je naozaj šťastná že sa mi nič vážne nestalo, neviem ako by zvládla mať dieťa a muža na vozíčku. Postavím sa a odkráčam sa navečerať. Za stolom sedí otec a aj Liam. Milé od neho že sa tu ukázal. Kedže väčšinu času ju u Merry a rovnako u nej aj spí. Klape im to, aspoň niekomu hah. Za stolom je ticho až by som neverila že mama nema čo hovoriť a ja sa nehádam s Liamom. Je počuť len rezanie nožika a štrnganie vidličiek. Znervózňuje ma to ale nie je nič čo by som mohla povedat a tak to prerušiť.

,, Chceme ísť s Merry na dovolenku, premýšľali sme žeby sme zobrali aj Caitlin ak by chcela ísť." povie a ja som vďačná že moje myšlienky boli vypočuté. Počkať počkať... čo? Môj brat so mnou a jeho frajerkou/ mojou najlepšou priateľkou chce ísť dovolenku? Ja sa asi už nevolam Caitlin však?

,, Predovšetkým by sme jej mali dovoliť a určiť si pravidla." povie oco a ja len prekvapene pozerám. Ja som tu! Môj nazor by mal byt podstatný nie ten váš. Teda aj ten ale až neskôr.

,, Nie, je to dovolenka pre vas dvoch." poviem a usmejem sa aj ked ísť biela ďaleko a vypnut mozog by bolo fajn, nebudem narúšať ich zamilovanú zónu.

,, Veď by si mohla ísť s Justinom." povedala mama a mne môj milý usmev zmyzol. S Justinom? Naozaj?

,, Nie, nepôjdem nikam a nie to ešte niekam s ním." poviem a radšej opúšťam miestnosti a vyhýbam sa tak vysvetľovaniu. To skutočne aj pri jedle musi zaznieť jeho meno? Je miesto kde by som nemusela premýšľať a nikto by mi ho nepripomínal? Mm... asi ani nie.
Zavriem sa teda opäť do izby. Zo dňa na den sa viac uzatváram nikomu nehovorím o tom čo ma trápi a za celé dni poviem par slov. Tá nemocnica bola teda veľká zmena. Zrazu niekto zaklope a vojde. Liam.

,, Čo sa deje sis?" vojde a usmeje sa.

,, Pokial prichádzaš v mieri, tak dones flašku." poviem a on sa zasmeje.

,, Tak to teda počkať počkať, sestrička! Najskôr vysvetlenie a potom fľaška." povie.

,, Justin on ja ho milujem ale -" preruší ma.

,, Ďalej nehovor! Ja mu zlomím krk tak či tak." povie a ja som vďačná že dalej vlastne ani hovoriť nemusím a on odíde pre flašku. Vráti sa spoločne s fľaškou vodky a džúsu. Stáva sa zo mňa štastný človek. Naleje nam obom a my pijeme jeden pohárik za druhým, smejeme sa na blbostiach a rozprávame sa o hlúpostiach. Sú dni kedy by som ho najradšej zabila ale aj dni kedy som vďačná že ho mám.

,, Vieš o tom že raz ked si bola mala si ma zobudila tak že si mi dala mydlo do úst?" spýta sa ma aj sa zasmejem.

,, To naozaj?"

,, Áno, vtedy som ešte nevedel čo je tráva takže je to stopercentná pravda sestrička. A ja ti to teraz oplatím!" dopovie a začne ma štekliť. Náš smiech sa ozýva celou mojou izbou...

Tak čo?)))