Love on the road (story with Justin Bieber)

Cry...- 24. časť

-O 2 roky-

(pustite si prosím Marylin Monroe - Nicki Minaj)

,,Justin bude lepšie ak odídem...“ šepla som aj keď som vedela že ma nepočuje.Slzy mi stekali po tváry ale jemu to bolo úplne jedno.Bolo mu jedno že práve teraz stojí predomnou s nejakou ženou ktorú som nikdy nevidela, a drží ju za zadok.Je mu to úplne ale že úplne jedno.Nezaujímam ho.Už týždeň mám zbalené veci v kufri ale stále mi Justin nedal poriadni dôvod na to aby som odišla, až teraz.Načiahnem sa poň a z krku si strhnem náhrdelník ktorý mi dal, a lahostajne ho hodím na zem.Aj keď mi to nebolo vôbec jedno.Otvorím dvere a zväzok kľúčov ktoré mi dal mu podám.Stále sa na mňa iba prizerá.Žiadne city či smútok.Nie to ho opustilo, žiadne vety ktoré by ma odmäkčili,  vôbec nič.Vlastne čo som čakala?Že sa mi vrhne do náruče a povie mi ako ma miluje? spýtala som sa sama seba, v duchu.Nezmyselné.On už taký nieje.Odvtedy ako som s ním začala bývať v jednom dome.Odvtedy ako sme otvorili dvere na novom príbitku po týždny sa láska stratila.Teda skôr u Justina,  zmenil sa.Ja ho ešte stále naivne milujem.

Justin to už dosť prehnal posledné týždne sa ku mne správal ako ku handre.Bola som ako v kliekte nikde som nemohla ísť, jedine tak s jeho povolením zatiaľ čo on bol nevedno kde.

Zatvorila som dvere a slzy mi stekali po tváry viac ako predtým nedalo sa to zastviť.Za sebou som ťahala kufor, čakala na výťah ktorý som privolala a okrem toho som naivne dúfala že sa dvere na Justinovom teda na našom spoločnom byte otvoria a tam sa zjaví Justin so svojím vysvetlením pre mňa.Ale aj tak to všetko bol len môj sen v ktorý som v tomto momente snívala.Ale nič s toho sa neodohralo.A tak som nastúpila do výťahu a stlačila číslo "0" ktoré viedlo do podzemia kde som mala zaparkované svoje auto.Stále moju malú krabičku.Kufor som dajako narvala do auta a vyšla s podzemnej garáže.Keďže domov som.nemohla ísť pretože naši by mali až priveľa otázok na to prečo som "tu",  rozhodla som sa ísť k Merry.Práve teraz

bola mojou jedinou nádejou.Pretože inak by som nemala kam ísť.

-----

Na ceste som cez slzy nevidela vôbec nič.Išla som asi 40 km/h.

Ale o chvíľku som uvidela, síce rozmazane domy ktoré som veľmi dobre poznala.Potom som len zaparkovala, bežala som ku dverám jej domu v ktorom býva s rodičmi a občas sa tam zjaví môj brat.Ale bolo by lepšie ak by tam teraz nebol - povedala som si a zaklopala.O chvíľku sa dvere otvorili a v nich stála Merry s úsmevom na tvári ale hneď ako uvidela moje slzy a čierne oči od špirály, úsmev s tváre jej zmyzol.A bez slov ma objala.

,,Môžem u teba prespať?“ šepla som.

,,Jasné.“ povedala a rukou ma potiahla dnu.

Ahoojte ❤

Tak je tu po dlhom čase časť.Dúfam že sa Vám bude aspoň páčiť a potešíte ma nejakými komentami, vote ...:)

Ak ste na mňa ešte nezabudli.:/

Love yaa ♡