Tichá pieseň slávika,
ozvala sa do ticha.
Slané slzy zdobia líca,
žiaľ a bôľ mi srdce stíska.
Smutné tóny piesne,
vietor lesom nesie.
Sám by sa zahubil, sám by sa rozdal,
len, čo by jedinú odpoveď dostal.
Ruže už zvädli,
lupienky odpadli.
Len tŕne zdobia záhradu,
skrývajú bolesť pradávnu.
Aj slávik už stíchol,
človek zabudol,
ruže zomreli,
tŕne zostali
