V mojej hlave tornádo krúti sa,
Celý svet môj asi zrúti sa.
Nepoznám, po čom srdce túži,
Prechádzam Z blata do kaluži.
Slzy líca moje zdobia,
Vlastné city za nos ma vodia.
Ako ďalej?
Poraďte, múdrosti dávnej.
Či čakať na osud?
Či hádam ísť pred súd?
Či svoju bolesť utnúť,
Na všetko zabudnúť?
Už dosť?!
Nechcem skrývať zlosť!
Už nechcem lži a tajnosti,
Sú z nich len samé starosti.
pre pravdu klamať,
pre radosť plakať,
z nenávisti milovať,
nič než vietor darovať....
slzy z lásky, bežná vec?
prečo trpí tento svet?
môžeme to zastaviť!
možno by stačilo len pochopiť.......
