On po celý čas čakal, že sa ozvem prvá a trápil ma.
,,Načo tá bolesť bola dobrá?"
,,Na to, aby si vedela ako som sa cítil, pred dvoma rokmi keď si ma odmietla zo slovami
-,,Choď preč, niesi môj typ!"
A ja som úplne prestal žiť, zmenil som sa na idiota na ktorého letia všetky baby. A ty si predsa nedala najavo svoju žiarlivosť, ktorá pri každom pohľade na mňa neubúdala a ešte väčmi sa zväčšovala, keď som pobozkal tvoju najlepšiu kamarátku. Milujem ťa, no ty si si toho nevážila."Ztratila som dych.
Úplne.
Až tak, že som mu odpadnutá padla do náruče a pár sekúnd po tom ucítila jeho pery na mojích.
YOU ARE READING
Slzy sú krvou z duše
Fanfiction,,Usmej sa!" vraveli. ,,To bude dobré." vraveli. A no nebolo.