Už po druhý krát som otvoril oči a od šťastia vyskočil.
Stál som v strede pekla a zazrel ju ako umýva dlážku.
,,Ahoj." usmial som sa.
Zodvihla hlavu a bez pomyslenia sa ku mne rozbehla.
,,Konečne človek. Kto ste?" odtiahla sa.
A ja som nechápal.
YOU ARE READING
Slzy sú krvou z duše
Fanfiction,,Usmej sa!" vraveli. ,,To bude dobré." vraveli. A no nebolo.
