Potom nastalo ticho. Vášnivé ticho plné búrlivých bozkov, keď v tom sa odtiahol.
Nie, nie, nie! On sa neodtiahol. Niekto ho odomňa odstrčil a on sa snažil, dokonca bojoval o mňa.
,,Prosím, pomôž mi!"
Kričal a ja som nič neurobila.
Stála som tam bez jediného pohnutia a chránila sa. Načo som to do pekla robila?!? Nezachránila som ho a on mi polomŕtvy spadol do náruče.
YOU ARE READING
Slzy sú krvou z duše
Fanfiction,,Usmej sa!" vraveli. ,,To bude dobré." vraveli. A no nebolo.
