Bola som ako ostatné. Každý deň som sa utápala v depkách. Myslela som na neho a pritom vypúšťala slzu za slzou. Každá tá slza bola pre neho. Keby len tak vedel že po ňom tak veľmi túžim, že by som pre neho urobila čokoľvek, ale nie, ten idiot si ma ani nevšímal.Snažíla som sa ho získať. Chcela som aby bol môj. Chcela som ho za každú cenu. Chcela som ho vlastniť. Znie to možno divne, ale stala som sa na ňom závislá.
****
Bolo niečo po tretej ráno, ale ja som stále nespala. Ako inak, myslela som na toho debila, ktorého tak veľmi ľúbim. Vždy som si myslela že on je ten pravý. A áno, stále si to aj myslím, ale pomaly strácam nádej. Strácam ju postupne, lebo moja snaha je asi márna. Snažila som sa ako som len vedela, ale stále som bola len vzduch. Bola som vzduch, ktorý on dýcha. Vždy keď prešiel okolo citila som sa tak úžasne, ale keď ma obišil a než by na mňa čo len pozrel, zase som pocitila že to už asi nemá zmysel.
"Ale, nie nemôžem tak rozmýšlať" povedala som si keď som sa prebrala z tohto rozplívania. Nechcelo sa mi vôbec spať, lebo moje myšlienky mi to nedovolili. Stále bol v nich on. Snažila som sa zabudnúť, ale nedokázala som to ani na minútu. Ani na jednu poondetú minútu a než by som naneho nemyslela. Dá sa povedať, že celý môj svet, celý tento skazený svet sa krútil len okolo neho. Ale on asi ani netušil do akej triedy chodím. Bola som zúfala a vždy som si kládla otázku. Myslí on vôbec niekdy na mňa? Som v jeho hlave, tak ako on v mojej? Nie! Veď prečo by som tam aj mala byť. Veď pre neznamenám vôbec nič. Áno, pesimista sa vo mne nikdy nezaprel, ale čo iné mi zostávalo? Určite som si nechcela robiť žiadne falošné nádeje, lebo žiadne ani nikdy neboli. Vždy som verila že raz to víjde, ale pomaly-pomaličky už veriť prestávam. Hľadám v sebe aspoň kusok optimizmu, ale neide to keď sa mi celý svet rúca pred očami. Viem, možno pre ostatných je to trápne ako sa jedno dievča dokáže trápiť pre nejakého zasrana, ale ja to dokážem. Rúca sa mi svet a to už len preto lebo jeho som vždy považovala a aj považujem za môj svet. Bol pre mňa všetkým, ale všetkým ktoré nikdy nebudem mať. Vždy mi všetci vraveli, aby som sa netrápila, že nájdem lepšieho, ktorý ma bude chcieť, ale problém bol vtom, že ja som chcela len jeho. Len LEA. Jemu patrilo moje srdce, len jemu. Prebudil vo mne toľko citov, ako ešte nikto za tých 15rokov života. Áno, mám 15. Som taká obyčajne-neobyčajná. Mám modré oči a čierne vlasy, ktoré mám prefarbené z hnedej pôvodnej farby. Obliekam sa zásadne len do čiernej, lebo tá vystihuje čo všetko prežívam a akú mám náladu. Kupujem si chlapčenské oblečenie, preto lebo sa mu chcem podobať. Aaa, zas sme pri ňom. Všetko sa točí okolo neho. Mobil mám plný deprimujúcich pesničiek a galeriu jeho fotiek na ktoré pozerám vtedy keď mi je najhoršie. Hh takže stále, každú chvíľu lebo mne je bez neho najhoršie stále. Vždy si predstavujem že ležím v jeho obliatí a všetky moje starosti sú preč, ale potom sa "preberiem" a uvedomím si že všetko je inak. Všetko je horšie ako sa zdá, no aspoň pre mňa. Bolo to ako nočná mora, zaspávať a vstávať bez neho ma ničilo. Ničilo ma to z vnútra, pomaly a isto. Nič nepomáhalo. Bola som stratená v mojej láske k nemu. Bola som stratená niekde hlboko v sebe. Nedávalo mi zmysel ako niekto môže byť až tak bezcitný. Už dlho vedel čo k nemu cítim, lebo som mu to napísala. Nevedela by som uniesť pocit že to nevie. Síce ma to stálo veľa, ale aspoň to vie. Nič iné na svete nechcem len jeho. Nič iné nechcem, tak prečo nemôžem mať ani jeho? Nie je to fér, tí ktorí neľúbia, tím je dopriane ale mne? Mne, čoho ľúbim viac ako kohokoľvek nie. Skúšala som všeličo ale nič nezaberalo. Nijak som ho nemohla získať. Bol nedosiahnuteľný. Bol tak ďaleko, ale pritom ták blízko. Vždy keď zaznelo jeho meno, úsmev som mala od ucha k uchu. Nebola som šťastnejšia keď som ho videla a keď som počula jeho hlas, bože...vtedy som sa cítila ako v neby, ale všetko to pominulo veľmi rýchlo. Zas prišla depka z ktorej ma nikto nemohol dostať. Ale vlastne áno, nikto mohol. On. On mohol, ale nechcel. Nechal ma trápiť sa a to mu nezabudnem, ale stále je on ten s ktorým chcem prežiť život. Možno najdem lepšieho. Možno ma bude niekto ľúbiť aj ja jeho, ale pochybujem že mňa by niekto chcel, veď nechce ani Leo, ale ako sa zas hovorí: nikdy nehovor nikdy! Uvidíme časom, ale pre tentoraz mám v mojom zničenom srdci len jeho.
