Ráno som sa prebudila opäť so slzami v očiach. Chytila som sa za hlavu a neverila som, čo za blbosť som urobila. Utierala som si slzy, ale stále som ich mala plné oči. Sedela som si na okraji postele strapatá a uplakaná.
Každá myšlienka ma nútila plakať ďalej, a každá myšlienka na ten deň ma ubíjala. Ničilo ma to z vnútra. Nieto, že si ma ani nevšimne, ani sa na mňa nepozrie, ale ja musím ešte aj zutekať, ako trafrená. Všetko bolo zlé. Všetko sa ničilo, a ja som nechcela mať už nič spoločné so životom. Prinášal mi len naštastie za nešťastím, ale nič čo by ma urobilo šťastnou neprichádzalo. Neustále som sa vynila za veci, za ktoré som ani nemohla. Mohol za to on, ale ja som to všetko brala na seba. Hh, všetci mi vraveli aby som zabudla na neho a všetko to čo ma ničilo, ale ja som nemohla. Nemohla som preto, lebo nedá sa zabudnúť na človeka, s ktorým som,si predstavovala celý život. Chcela som ho mať vo svojom svete, kde by sme boli len on a ja.****
Akurát som si vyberala čo na seba. Ako inak, bude to čierna! Moja každodenna rutina. Vybrala som si čierné rifle, ktoré boli viacej potrhané, ako celé, čierné tielko a nato asi o číslo väčšiu čiernu vans mikinu. Noo, aby to nebolo až také čierne, hoci mne to vyhovovalo, dala som si červené roshe runs. Zobrala som si longboard a ako inak, šla som do školy a tam bolo všetko rovnaké: fifleny, ktoré si mysleli že niečo znamenajú, nenavystné pohľady mojich "kamaratiek".....a žiaden jeho pohľad, čo bolo zo všetkého najhoršie. Nikto ma nezaujúmal, len on. Len on vládol mojej hlave, ktorá bola plná myšlienok o ňom. Celý svet sa pre mňa, točil okolo neho, ale niekedy by som bola radšej aby som ho nikdy nestretla. Možno by bolo všetko inak, možno by som mala úsmev na tvári a lepší život, ale to už nezistím, lebo on je tu! Je v mojom živote a veľmi dlhý čas aj bude.
***
Poobede som sa rozhodla, že nebudem tvrdnuť dnu, ale pôjdem von. Vonku je dosť pekný čas, svieti slnko a aj vzduch je veľmi teply. Zavolala som pár kamoškám a jednemu kamáratovi, ktorého berem, ako vlastného brata. Kevin. To je on môj úžasný "braček". Mali sme ku sebe veľmi blízko, ale nikdy by som ho nedokázala tak ľúbiť, ako Lea. No, ale šla som sa prezliecť, nohavice som si nechala tie isté, len som si na miesto mikiny dala červenú károvanú košeľu. Prišla som ku dverám, rychlo som sa obula a zobrala, teraz prezmenu, pennyboard. Rýchlo som zoskákala, asi po tých ôsmich schodoch, ktoré tam boli, lebo vonku ma už čakala moja "group". Kevin, Lauren, Carly, Zoe a Tamara. Najprv som objala všetky dievčata a potom som celou silou objala Kevina. Dosť dlho som ho nevidela a aspoň pri ňom zabudnem, ako na dne som. Bol moja veľká upora. Vždy bol pri mne, aj keď ostatný odišli. Poznali sme sa od malička a dá sa povedať, že sme spolu vyrástli.Vybrali sme sa do skate parku, keď už sme mali všetci nejaký skate, ale potom to prišlo. Prišiel Leo a jeho úžasná partia nevychovaných deciek, ktoré do šetkého pchali nos. Starali sa všetkým do životov, ale na seba ani nepozreli, ako každý v tejto dobe. Všetci sa hodnotia a odsudzujú pre úplne nezmyslené veci, ale ešte lepšie je, že sa vôbec nepoznajú. Napríklad ani Leo ma nepozná, a to už len preto, lebo si ani nevie predstaviť čo všetko som pre neho schopná urobiť. Chcem mu dokázať, že je pre mňa naozaj všetkým. Ale ako? Ako, keď si ma ani len nevšimne...
***
Zakuto som na neho pozerala, a nie a nie od neho odtrhnúť zrak. Moje srdce bilo tak silno, až som mala pocit, že na svojom mieste dlho nezostane. Ako inak, on nič. Na plnej čiare ma ignoroval, ale teraz prišla šanca. Teraz prišiel ten čas predviesť sa a zaujať ho. Postavila som sa na skate, ktorý som zobrala Tamare a rozbehla sa dopredu smer k rampe. Sama netuším ako, ale vyskočila som na ňu. Prešla som ju celú až po koniec a tam som zoskočila dole, a dokonca som mala stále skate pod nohami. Sama som neverila čo som práve urobila a čoho som za lásku schopná. Prvé, čo som urobila, keď som zdvihla skate, bol pohľad na neho. Aaaaa on....on sa pozeral. Očí mu žiarili a ja som sa podvedome usmiala. Všetci začali tlieskať a áno, bol medzi nemi aj Leo. Leo mi tlieskal, všimol si ma a páčilo sa mu to. No a teraz, teraz si ma už možno všimne aj v škole. Možno že si konečne uvedomí, čo pre mňa znamená. Bola som plná nádeje, radosti a šťastia. Verila som, že teraz to už vijde. Že už bude všetko také ako má byť. Len on a ja. Navždy.
***
Ale všetko bolo inak.....Po dlhšiej dobe, nová časťdufam že sa bude pačiť