Namyslená ✔

12. časť

Doktor dlho neodpovedal.
,, Tak čo neprežila to? " spýtal som sa ho.
,, Prežila a aj jej dieťa čo je skoro nemožné no je to tak žije slečna aj vaše dieťa . " povedal mi doktor a ja som rýchlo išiel do izby. Sadol som si k Zoey a chytil jej ruku.
,, Zoey som tu som pri tebe Ľúbim ťa uzdrav sa skoro. " povedal som jej a pobozkal ruku. Pomaly otvárala oči.
,, Lukáš? " spýtala sa ma.
,, Tu som čo si želáte? " povedal som jej a začal sa smiať.
Zoeyn pohľad
Keď som otvorila oči uvidela som vedľa mňa sedieť Lukáša a ako mi drží ruku.
,, Lukáš? " spýtala som sa.
,, Tu som čo si želáte? " povedal mi a začal sa smiať.
,, Aby ste ma nikdy neopustili a boli so mňou. " povedala som mu a on ma pobozkal. Potom do dveri vstúpila sestrička.
,, Slečna Deutch váš zdravotný stav sa vylepšuje. Z nemocnice vás pustíme o týždeň alebo aj neskôr podľa toho ako sa bude váš zdravotný stav zlepšovať. Veľa šťastia. " povedala a aj odišla.
,, Ja chcem už teraz odísť. " povedala som Lukášovi, ktorý bol stále nieaky zamyslený.
,, Čo je láska? " spýtala som sa ho ale neodpovedal tak som teda musela zahrať menšie divadielko.
,, Auu Lukáš. POMOC!" skríkla som a už mi venoval pozornosť.
,, Čo sa deje Zoey? " spýtal sa ma a ja som sa zasmiala.
,, Konečne si mi odpovedal. " povedala som mu a usmiala sa.
,, Prečo si taký zamyslený? " spýtala som sa ho.
,, Zoey to naše dieťa. " povedal mi a ja som mala slzy na krajíčku.
,, Áno? " spýtala som sa ho no teraz už aj zo slzami.
,, Ono no doktori sa zmylili ono......žije. " keď to dopovedal skoro som odpadla.
,, Mysleli si, že je mŕtve ale nebolo. Naše dieťa je silné. " povedal mi a chytil ma silno za ruku.
,, Vážne?! " spýtala som sa ho s úsmevom na tvári.
,, Áno naše dieťatko žije. " povedal mi a ja som si položila ruku na svoje brucho, ktoré nebolo ešte veľké.
,, Budeš s nami. " pošepkala som a hladkala si brucho.
,, To bude. " povedal Lukáš.
O 2 týždeň neskôr
Nechali si ma ru dlhšie no ale som rada, že už konečne idem domov.
,, Konečne ideme domov. " povedala som a dvere sa otvorili stál tam Lukáš.
,, No konečne to ti trvalo. " povedala som mu a postavila som sa.
,, Ideme? " spýtal sa ma.
,, Že sa pýtaš poďme už preč. " povedala som a už sme mierili k autu nasadli sme a išli sme ku mne.
Zaklopali sme na dvere lebo som nevedela kde mam kľúče.
,, Zoey konečne si doma. " pozdravila sa mi mamina a pozvala nás ďalej.
,, Ahoj Lukáš a kde máš Holly? " spýtala sa ho moja mama.
,, Ona sa musí učiť a strašne sa bála o Zoey. " povedal Lukáš.
,, Aha no ale ak toho nebude mať veľa nech kľudne príde bude vitaná. " povedala mama a Lukášovi začal zvoniť mobil.
,, Prepáčte. " povedal a odišiel telefonovať. Išla som za ním a povedal mi, že volá Holly a podal mi mobil.
,, Ahoj Zoey si v poriadku strašne som sa o teba bála ale v škole toho máme veľa a nemala som čas no určite ťa prídem navštíviť. " počula som Holly a potešila som sa.
,, Ahoj Holly nevadí prídeš kedy budeš mať čas a prídem až o týždeň. " to o týždeň som povedala smutne.
,, Jasné hneď zajtra sa u teba zastavím a už musím ísť maj sa. " povedala a ja som sa jej odzdravila a položili sme.
,, Mami idem do izby som unavená. " povedala som a mama iba prikývla a išla som po schodoch do izby aj s Lukášom. Keď sme vstúpili do mojej izby Lukášovi znova zvonil mobil.
,, Prepáč zlatko hneď to vyriešim. " povedal mi a už šiel do kúpeľne ja som sa radšej prezliekla do pyžamka.
,, Jak je to možné! Ste až tak neschopný! " počula som nahnevaný Lukášov hlas z kúpeľne.
,, Dobre zajtra zavolaj a ak to nevyriešiš. Zabijem ťa" a potom som už videla ako ide Lukáš z kúpeľne ostala som ako stĺp. A odpadla som. Doktor povedal, že u mňa to bude bežné len nech sa nestresujem. Cítila som ako má Lukáš drží.
,, Čo to bolo? Kto to bol? " spýtala som sa ho pokojne.
,, Zlatko ľahni si kľudne. " povedal mi a ja som si ľahla a počúvala čo bude ďalej. Zabije ma? Ja som jeho obeť? Alebo zabije moju mamu? Holly? Martina? Tak koho? A vlastne prečo? Prečo by to robil? O čo mu ide celý čas? A čo naše dieťa? Chce ho?

Ďakujem vám, že ste si moju 12 časť užili a ďakujem aj za hlasy a komentáre. <3